Tvárová slepota: Táto choroba komplikuje ľuďom život

Predstavte si, že sa jeden deň zoznámite s človekom, ktorého na druhý deň stretnete v obchode, ale nie ste schopní ho spoznať. Pre ľudí, ktorí trpia chorobou zvanou prosopagnózia, je to denná realita.

Čo je prosopagnózia?

Choroba s týmto odborným názvom sa niekedy ľudovo prezýva tvárová slepota. Človek, ktorý touto chorobou trpí, nie je schopný rozpoznávať ľudské tváre. Na skupinu ľudí sa pozerá takmer ako na stádo zebier. Všetci sú pre neho rovnakí, aspoň teda podľa tváre. Treba povedať, že nejde o žiadnu vadu zraku, problém vzniká až v mozgu. Človek s prosopagnosiou nemá problém identifikovať vás napríklad podľa oblečenia, štýlu chôdze alebo typických gest. Vaša tvár mu ale nepovie vôbec nič aj keby ste spolu deň predtým strávili celé popoludnie.

Prvýkrát bola táto choroba popísaná už v 19. storočí, podrobnejšie bola ale študovaná až v dvadsiatom storočí a medicína chorobu oficiálne uznáva od roku 1947. Prosopagnózia môže byť rôzne závažná a ľahké prípady sa vlastne ani nikomu nezdajú príliš zvláštne. Každý z nás vie iste o niekom, kto si „zle pamätá tváre“. Odborníci dokonca odhadujú, že nejakou formou prosopagnosie trpia 2 až 2,5 percenta populácie. Liečba však neexistuje.

Život s prosopagnóziou

Je celkom ľahko predstaviteľné, že ťažšie formy tejto choroby už dokážu človeku značne znepríjemniť život . Práve o tom často hovorí Brad Pitt, ktorý má prosopagnóziu diagnostikovanú v stredne ťažkej forme. Pitt otvorene hovorí napríklad o tom, že ho mnoho ľudí považuje za arogantného či ignorantského preto, že si skrátka nepamätá ich tvár aj keď sa s dotyčným stretol pomerne nedávno.

Nepoznajú ani sami seba

Stále však hovoríme o forme, ktorá človeku umožňuje normálny život. Pri „čistej“ prosopagnózie to už možné nie je. Takéto prípady sú síce extrémne vzácne, z histórie aj zo súčasnosti sú ale popísané. Človek trpiaci absolútnou tvárovou slepotou nie je schopný rozpoznať ani tváre členov svojej rodiny, a dokonca nespozná ani sám seba napríklad na fotografii či vo filmovom zázname. Taký človek prakticky nemôže nadväzovať akékoľvek vzťahy. Takí ľudia potom nemôžu ani sledovať filmy či seriály, pretože vo chvíli, keď kamera mieri na tvár akejkoľvek postavy, nespoznajú, kto vo filme vlastne hovorí.

Kde sa prosopagnózia berie

Prosopagnózia môže byť buď vrodená alebo získaná. V prvom prípade je geneticky podmienená a logicky teda dedičná. V druhom prípade sa môže prosopagózia objaviť napríklad v dôsledku úrazu, prekonanej mozgovej príhody a podobne. Táto porucha nesúvisí s demenciou, nie je jej príznakom, ani jej nepredchádza. Môže byť však dôsledkom poškodenia mozgu. Oficiálnemu uznaniu prosopagnózie ako diagnózy predchádzala štúdia nemeckého vojenského lekára Joachima Bodamera, ktorý v priebehu druhej svetovej vojny opísal niekoľko prípadov u vojakov so strelným poranením. Bol medzi nimi aj 24-ročný vojak, ktorý po takom zranení úplne stratil schopnosť rozpoznávania tvárí vrátane členov jeho najbližšej rodiny.

Uvádza sa, že v roku 2010 bolo na celom svete známych len 13 prípadov takejto ťažkej formy tvárovej slepoty. Ale ako už bolo uvedené, ľahšie formy sú naopak relatívne veľmi rozšírené. Okrem Brada Pitta chorôb trpí známa primatologička Jane Goodall alebo zakladateľ spoločnosti Apple Steve Wozniak. Zaujímavý je potom prípad neurológa Olivera Sacksa . Ten bol jedným z popredných odborníkov na tvárovú slepotu, ale až po čase si uvedomil, že ňou trpí aj on sám. Predovšetkým u ľudí, ktorí túto chorobu majú od narodenia, býva totiž diagnóza často obtiažna, pretože oni sami svoj stav považujú za prirodzený.