Nádej pre ľudí s poškodenou miechou: Vedci prvý raz vypestovali v laboratóriu nervové bunky!

Vedci po prvýkrát v laboratóriu vytvorili zrelé nervové bunky, ktoré by podľa nich mohli posunúťvpred výskum degeneratívnych nervových chorôb a pomôcť nájsť nové spôsoby liečby. Výskumníci použili kmeňové bunky – ktoré majú schopnosť vyvinúť sa do mnohých rôznych typov buniek – na rast týchto neurónov pomocou techniky známej ako „tanečné molekuly“.

Po implantácii do tiel potkanov boli neuróny schopné fungovať a vykazovali elektrickú aktivitu, ako aj signalizačné a vetviace schopnosti. Výskumníci publikovali svoje zistenia v časopise Cell Stem Cell a uviedli, že jedného dňa by sa neuróny pestované v laboratóriu mohli transplantovať pacientom s neurodegeneratívnym ochorením alebo poranením miechy, aby nahradili stratené alebo poškodené nervové bunky.

Aj pre ľudí so sklerózou multiplex či ALS

Pri neurodegeneratívnych ochoreniach bunky centrálneho nervového systému prestávajú fungovať alebo odumierajú Príkladom toho je Alzheimerova choroba, pri ktorej sú ovplyvnené pamäťové a myšlienkové schopnosti. Neskôr nasleduje neschopnosť vykonávať tie najjednoduchšie úlohy. Ďalšie príklady týchto ochorení zahŕňajú Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex a ochorenie motorických neurónov (tiež známe ako amyotrofická laterálna skleróza alebo ALS).

Vedci sa už pedtým pokúšali vypestovať nervové bunky v laboratóriu, ale tieto bunky nedozreli.

Autor štúdie Samuel Stupp, profesor materiálovej vedy a inžinierstva na Northwestern University v USA, a jeho tím použili metódu takzvaných tancujúcich molekúl – kde molekuly vykonávajú tanečný pohyb, aby sa zapojili do bunkových receptorov. Vedci preto potiahli pestované nervové bunky syntetickými nanovláknami obsahujúcimi rýchlo sa pohybujúce tancujúce molekuly.

Predchádzajúci výskum publikovaný profesorom Stuppom začiatkom tohto roka ukázal, že tanečné molekuly úspešne opravujú vážne poranenia miechy u myší. V tomto prípade tím zistil, že ich neuróny potiahnuté nanovláknami boli zrelšie a vykazovali vylepšené signalizačné schopnosti, ako aj väčšiu schopnosť vetvenia - funkcie, ktoré umožňujú nervovým bunkám nadviazať vzájomný kontakt. Vedci potom odobrali kožné bunky od pacienta s ALS a vypestovali ich v laboratóriu pomocou rovnakej techniky. To umožnilo tímu pochopiť viac o tom, ako môžu proteíny v nervových bunkách hrať úlohu pri ochorení.

Spoluautor štúdie Evangelos Kiskinis, ktorý je odborným asistentom neurológie a neurovedy na Northwestern University, povedal: „Po prvý raz sme mohli  vidieť zhlukovanie neurologických proteínov u dospelých v motorických neurónoch pacientov s ALS pochádzajúcich z kmeňových buniek. Toto pre nás predstavuje prielom vo výskume a veľký prísľub do ďalšej liečby."