Českí vedci: Rakovina vzniká rýchlejšie pri chronických zápaloch

Chronický zápal spolu s ďalšími genetickými zmenami pôsobí v tele ako hnací motor vzniku rakoviny. Zistili to experti z Ústavu molekulárnej genetiky českej Akadémie vied. Na výskume pracovali asi štyri roky. Vedci primárne zisťovali, či je zápal dôsledkom alebo príčinou rakoviny, hlavne rakoviny krvi, teda leukémie.

Meritxell Alberich Jorda, vedkyňa z hematoonkologického oddelenia Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied, vysvetľuje, že vedci si ešte donedávna mysleli, že rakovinu urýchľujú genetické zmeny a nazhromaždené mutácie. Vďaka novému výskumu na myšiach modeloch, ktorý uskutočnila spolu so svojim tímom, teraz ale vie, že v kombinácii s ďalšími genetickými zmenami urýchľuje rozvoj rakoviny práve zápal.

Inými slovami, že zápaly sú v mnohých prípadoch príčinou vzniku rakoviny. Výskum trval približne štyri roky a výsledky teraz publikoval prestížny lekársky časopis Experimental Hematology.

Imunitný systém

Výskum hovorí konkrétne o chronickom zápale, kedy zápalovú reakciu spúšťa imunitný systém. A to napriek tomu, že v tele nie sú žiadne patogény, proti ktorým by mal bojovať, ako je to v prípade akútnych zápalov. Už dlho vieme, že zápal je častou príčinou rôznych ochorení. Imunitný systém sa totiž správa, ako by bežné tkanivá v tele boli votrelcom.

Napríklad pri reumatoidnej artritíde imunitné bunky napádajú kĺbové tkanivá, čo vedie k zápalu, ktorý môže poškodiť kĺby a spôsobiť bolesti. Častokrát súvisí tiež napríklad s cukrovkou alebo kardiovaskulárnymi poruchami. A zápalová reakcia navyše môže vzniknúť prakticky kdekoľvek v tele. Meritxell Alberich Jorda so svojim vedeckým tímom z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied teraz chce v prvom rade určiť, čo stojí za spoločným fungovaním zápalu a mutácií, a následne zistiť aj molekulárny mechanizmus, ktorý má za následok negatívny vplyv chronického zápalu na rozvoj rakoviny.

Presnejšia liečba

Pochopenie týchto súvislostí by potom do budúcnosti malo pomôcť s presnejšou a tým pádom aj účinnejšou liečbou. Vedci z Akadémie vied zároveň už pred časom objavili mutáciu, ktorá sa na vzniku leukémie podieľa. To môže expertom pomôcť vo vývoji cielenej liečby. Vedci totiž upozornili, že problémové mutácie umožňujú nádorovým bunkám bujnieť, pretože potláčajú prirodzenú funkciu proteínu p53. A tento proteín je inými slovami strážca ľudského genómu, chráni teda genetickú výbavu.

Mutácia potom zapríčiní, že v ľudskom tele prežijú aj poškodené bunky, ktoré by za normálnych okolností „strážcovia“ zničili. Navyše ich výskum na myšiach preukázal, že je možné funkciu tohto p53 proteínu v nádorových bunkách obnoviť práve pomocou cielenej liečby.