Obávaná chrípka typu A: Ako ju rozpoznať, aké má príznaky a prečo môže byť nebezpečná?

Čo je chrípka typu A?

Chrípka je akútne infekčné ochorenie dýchacích ciest, ktoré spôsobujú vírusy chrípky (influenza). Rozlišujeme štyri základné typy – A, B, C a D. Pre človeka sú najvýznamnejšie predovšetkým vírusy chrípky typu A a B, ktoré spôsobujú každoročné sezónne epidémie.

Chrípka typu A je zodpovedná za väčšinu veľkých chrípkových epidémií a ako jediný typ chrípkového vírusu môže vyvolať aj pandémiu. Okrem ľudí dokáže infikovať aj zvieratá, napríklad vtáky a ošípané. Medzi najznámejšie podtypy patria H1N1 a H3N2.

Chrípka typu B sa šíri predovšetkým medzi ľuďmi a tiež spôsobuje sezónne epidémie. Na rozdiel od typu A sa nerozdeľuje na podtypy H a N, ale na genetické línie, z ktorých sú najznámejšie Victoria a Yamagata.

Oba typy môžu vyvolať podobné príznaky a v niektorých prípadoch aj závažné komplikácie.  Chrípka typu A má však väčší pandemický potenciál, pretože dokáže výraznejšie meniť svoje genetické vlastnosti a prekračovať hranice medzi živočíšnymi druhmi.

Aké sú príznaky chrípky typu A?

Pre chrípku typu A je typický náhly nástup príznakov. Človek sa môže ešte ráno cítiť dobre, no o niekoľko hodín ho už trápi vysoká horúčka, zimnica a výrazná slabosť.

Medzi najčastejšie príznaky patria:
- vysoká horúčka, často nad 38 °C,
- zimnica a potenie,
- silné bolesti svalov a kĺbov,
- bolesti hlavy,
- výrazná únava a vyčerpanosť,
- suchý, dráždivý kašeľ,
- bolesť hrdla,
- nádcha alebo upchatý nos,
- nechutenstvo.
U detí sa môžu objaviť aj tráviace ťažkosti, napríklad bolesti brucha, vracanie či hnačka.

Prečítajte si tiež

Rozšírila sa chrípka typu A s vysokými horúčkami. Lekárka radí znepokojeným rodičom: urobte deťom test

​Nie každý infikovaný človek však musí mať všetky príznaky. Najmä u seniorov a ľudí s oslabenou imunitou môže ochorenie prebiehať aj bez výraznej horúčky.

Ako sa chrípka typu A prenáša?

Vírus sa šíri predovšetkým kvapôčkami a aerosólmi, ktoré infikovaný človek uvoľňuje do vzduchu pri kašľaní, kýchaní alebo rozprávaní. Nakaziť sa možno aj kontaktom s kontaminovanými rukami či predmetmi a následným dotykom nosa, úst alebo očí.

Inkubačná doba, teda čas od nakazenia po objavenie prvých príznakov, je zvyčajne jeden až štyri dni.

Človek môže vírus šíriť už približne deň pred objavením príznakov a najviac nákazlivý býva počas prvých troch dní ochorenia. U dospelých môže infekčnosť pretrvávať približne päť až sedem dní, u detí aj dlhšie.

Ako dlho trvá chrípka typu A?

Väčšina ľudí sa z nekomplikovanej chrípky zotaví približne za týždeň. Horúčka a najintenzívnejšie príznaky zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých dní.

To však neznamená, že sa človek okamžite vráti do bežného režimu. Únava, slabosť a kašeľ môžu pretrvávať ešte jeden až dva týždne, niekedy aj dlhšie. Dôležité je nevracať sa k fyzickej záťaži príliš skoro. Nedoliečená chrípka a predčasná námaha môžu zvýšiť riziko komplikácií.

Aké komplikácie môže chrípka spôsobiť?

Hoci väčšina ľudí prekoná chrípku bez vážnejších následkov, niekedy môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám.

Medzi najznámejšie patria:
- Zápal pľúc: Môže byť spôsobený samotným vírusom chrípky alebo následnou bakteriálnou infekciou.
- Zápal srdcového svalu (myokarditída): Ide o menej častú, ale potenciálne vážnu komplikáciu.
- Zápal mozgu (encefalitída): Zriedkavá komplikácia, ktorá môže ovplyvniť fungovanie nervového systému.
- Zhoršenie chronických ochorení: Chrípka môže zhoršiť stav pacientov s astmou, cukrovkou či ochoreniami srdca a ciev.
- Zlyhávanie dýchacích orgánov: V najťažších prípadoch môže infekcia viesť k život ohrozujúcemu stavu.
Vyššie riziko komplikácií majú deti do piatich rokov, najmä do dvoch rokov, ľudia nad 65 rokov, tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami a oslabenou imunitou.

Ako sa chrípka typu A lieči?

Liečba závisí od závažnosti ochorenia a zdravotného stavu. Pri nekomplikovanom priebehu je základom predovšetkým pokoj na lôžku, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov.

Na zníženie horúčky a bolesti sa používajú lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu, ak ich pacient môže užívať. Pomôcť môže aj pravidelné vetranie, dostatok spánku a ľahko stráviteľná strava.

V niektorých prípadoch môže lekár predpísať antivirotiká, napríklad oseltamivir. Tieto lieky brzdia množenie vírusu a najväčší prínos majú vtedy, keď sa nasadia čo najskôr, ideálne do 48 hodín od začiatku príznakov. Význam majú predovšetkým u rizikových pacientov a pri ťažkom priebehu ochorenia.

Antibiotiká na samotnú chrípku nezaberajú. Účinkujú proti baktériám, nie proti vírusom. Lekár ich môže predpísať iba vtedy, ak sa pridruží bakteriálna infekcia, napríklad zápal pľúc.

Prečítajte si tiež

Kašlete po prekonaní virózy? Svojim pľúcam takto pomôžete

​Kedy treba vyhľadať lekára?

Lekára je vhodné kontaktovať najmä vtedy, ak patríte do rizikovej skupiny, máte vysoké horúčky alebo sa váš zdravotný stav zhoršuje.

Okamžitú zdravotnú pomoc si vyžaduje sťažené dýchanie, bolesť alebo tlak na hrudníku, zmätenosť, poruchy vedomia či výrazná dehydratácia.

Pozornosť treba venovať aj situácii, keď sa stav po počiatočnom zlepšení opäť zhorší. Môže ísť o príznak druhotnej bakteriálnej infekcie.

Prečítajte si tiež

Ste znovu chorí? TOTO je 6 chýb, ktorými idete virózam naproti

​​Ako sa chrániť pred chrípkou typu A?

Najlepšou ochranou pred chrípkou a jej závažnými komplikáciami je každoročné očkovanie. Keďže vírusy chrípky sa neustále menia, zloženie vakcíny sa pravidelne aktualizuje podľa odporúčaní odborníkov.

Riziko nákazy pomáhajú znižovať aj ďalšie opatrenia:
- pravidelné a dôkladné umývanie rúk,
- vetranie miestností,
- vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými,
- zakrývanie úst a nosa pri kašľaní a kýchaní,
- nosenie respirátora v rizikovom prostredí,
- zostať doma pri príznakoch ochorenia.
Chrípku netreba podceňovať ani vtedy, keď sa spočiatku javí ako bežná viróza. Dôležitý je dostatok odpočinku, včasná liečba a pozornosť venovaná varovným príznakom.