Vedci chcú "resetovať" imunitný systém. Nová liečba dáva nádej pacientom s autoimunitnými ochoreniami

Autoimunitné ochorenia vznikajú vtedy, keď imunitný systém stratí schopnosť rozlišovať medzi cudzorodými a vlastnými štruktúrami organizmu. Namiesto ochrany pred infekciami začne napádať vlastné bunky a tkanivá. Výsledkom môže byť chronický zápal, bolesť, poškodzovanie orgánov a postupné zhoršovanie zdravotného stavu.

Medzi tieto ochorenia patrí napríklad reumatoidná artritída, systémový lupus erythematosus, systémová skleróza či niektoré zápalové ochorenia svalov. Súčasná liečba dokáže u mnohých pacientov zmierniť zápal a spomaliť progresiu ochorenia. Často si však vyžaduje dlhodobé, niekedy celoživotné užívanie liekov, ktoré tlmia činnosť imunitného systému.

Vedci preto hľadajú spôsob, ako zasiahnuť priamo do mechanizmu vzniku ochorenia. Jednou z najzaujímavejších možností je takzvaný imunitný reset – postup, pri ktorom sa odstránia problematické imunitné bunky a umožní sa vytvorenie novej, správne fungujúcej imunitnej populácie.

CAR-T terapia: Zbraň proti rakovine dostáva nové využitie

Jedným z najvýraznejších smerov výskumu je CAR-T bunková terapia. Pôvodne bola vyvinutá na liečbu niektorých nádorových ochorení krvi, najmä leukémií a lymfómov. V súčasnosti sa skúma aj jej využitie pri závažných autoimunitných ochoreniach.

Základom metódy sú T-lymfocyty, teda bunky imunitného systému, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri obrane organizmu. Lekári ich odoberú pacientovi z krvi a v laboratóriu geneticky upravia. Do buniek vložia gén pre špeciálny receptor – chimérický antigénový receptor (CAR), ktorý im umožní rozpoznať konkrétny cieľ.

Pri autoimunitných ochoreniach sa vedci zameriavajú najmä na B-lymfocyty. Tieto bunky sa podieľajú na tvorbe protilátok a pri niektorých ochoreniach produkujú aj autoprotilátky, ktoré napádajú vlastné tkanivá.

Po genetickej úprave sa T-lymfocyty v laboratóriu namnožia a následne sa infúziou vrátia pacientovi. Ich úlohou je vyhľadať a zničiť B-lymfocyty nesúce cieľový znak, napríklad CD19.

Pred podaním CAR-T buniek pacient spravidla absolvuje prípravnú chemoterapiu, ktorá zníži počet existujúcich imunitných buniek a vytvorí priestor pre pôsobenie upravených buniek.

Čo znamená resetovanie imunity?

Samotné odstránenie B-lymfocytov nie je novinkou. Niektoré súčasné lieky už dokážu zasahovať do tejto skupiny imunitných buniek. CAR-T terapia sa však môže dostať aj k bunkám, ktoré sú pre bežné liečebné postupy ťažšie dostupné.Vedci predpokladajú, že ich dôkladné odstránenie môže narušiť mechanizmus, ktorý udržiava autoimunitnú reakciu.

Po určitom čase sa začnú vytvárať nové B-lymfocyty. Cieľom je, aby ich nová populácia už neobsahovala rovnaké problematické bunkové klony a imunitný systém dokázal opäť fungovať bez útoku na vlastné tkanivá.

Práve preto sa hovorí o imunitnom resete. Nejde iba o dočasné utlmenie zápalu, ale o snahu zmeniť samotné fungovanie imunitného systému.

Sľubné výsledky u pacientov s lupusom

Jedným z prvých významných prípadov bola mladá žena s ťažkým systémovým lupusom, u ktorej zlyhali predchádzajúce možnosti liečby. CAR-T terapiu jej podal tím nemeckého lekára Georga Schetta. Po liečbe dosiahla remisiu a podľa publikovaných informácií zostala bez prejavov ochorenia a bez ďalšej medikácie.

Prvé výsledky boli publikované v roku 2022 v časopise Nature Medicine. Neskôr nasledovali ďalšie prípady a výskum sa rozšíril aj na iné autoimunitné ochorenia.

Ako píše CNN Prima News, Dôležitý posun priniesla aj štúdia publikovaná v roku 2024 v prestížnom časopise New England Journal of Medicine. Výskumníci v nej sledovali pacientov s ťažkými formami systémového lupusu, idiopatickej zápalovej myozitídy a systémovej sklerózy. Výsledky ukázali výrazné zlepšenie aktivity ochorení po podaní CAR-T buniek a u viacerých pacientov sa podarilo dosiahnuť remisiu bez potreby pokračovať v predchádzajúcej imunosupresívnej liečbe.

Ešte konkrétnejšie výsledky priniesla štúdia CASTLE publikovaná v januári 2026 v časopise Nature Medicine. Zahŕňala 24 pacientov s ťažko liečiteľnými formami systémového lupusu, systémovej sklerózy a idiopatických zápalových myopatií.

Po podaní CAR-T terapie dosiahlo 22 z 24 pacientov vopred stanovené ukazovatele účinnosti. Z desiatich pacientov s lupusom dosiahlo deväť remisiu podľa hodnotiacich kritérií DORIS. U všetkých deviatich pacientov so systémovou sklerózou sa ochorenie počas sledovaného obdobia nezhoršovalo a štyria z piatich pacientov so zápalovou myopatiou dosiahli významnú alebo stredne výraznú odpoveď na liečbu.

Počas 24-týždňového sledovania pacienti nepotrebovali pokračovať v predchádzajúcej imunosupresívnej liečbe ani užívať glukokortikoidy. Výsledky sú povzbudivé, ale vzhľadom na malý počet účastníkov a obmedzené obdobie sledovania ich zatiaľ nemožno považovať za dôkaz definitívneho vyliečenia.

CAR-T nie je jedinou možnosťou

Vedci skúmajú aj ďalšie spôsoby, ako obnoviť správnu reguláciu imunity.

Jedným z nich sú regulačné T-lymfocyty (Treg). Ide o špeciálnu skupinu imunitných buniek, ktoré fungujú ako prirodzená brzda imunitnej odpovede. Pomáhajú tlmiť zápal a zabraňujú tomu, aby obranný systém napádal vlastné zdravé tkanivá.

Výskumníci skúmajú možnosť geneticky upraviť tieto bunky tak, aby dokázali cielene potláčať nežiaduce autoimunitné reakcie. Na rozdiel od CAR-T buniek, ktoré problematické bunky ničia, by regulačné T-lymfocyty mali imunitný systém skôr upokojovať.

Ďalším smerom sú takzvané T-cell engagers, teda bispecifické protilátky, ktoré dokážu priviesť T-lymfocyty do kontaktu s konkrétnymi B-lymfocytmi a nasmerovať ich na ich zničenie. Skúma sa aj využitie mediátorovej RNA (mRNA). Vedci sa pokúšajú pomocou nej doručiť imunitným bunkám genetické inštrukcie, ktoré by podporili vznik buniek tlmiacich neprimeranú imunitnú reakciu. Tento prístup je zatiaľ predovšetkým v predklinickom výskume.

Nádejná liečba má aj svoje riziká

Napriek pozoruhodným výsledkom nie je CAR-T terapia jednoduchým ani bezrizikovým riešením. Ide o náročný postup, pri ktorom sa imunitný systém výrazne mení a pred samotným podaním buniek pacient absolvuje prípravnú chemoterapiu.

Medzi možné komplikácie patrí syndróm uvoľnenia cytokínov. Ide o prudkú zápalovú reakciu, ktorá môže vyvolať vysokú horúčku, pokles krvného tlaku, dýchacie ťažkosti a v závažných prípadoch aj život ohrozujúci stav. Vyskytnúť sa môžu aj neurologické komplikácie a zvýšená náchylnosť na infekcie.

Ďalším problémom je vysoká cena a časová náročnosť výroby terapie, keďže pri individuálnom CAR-T postupe sa bunky pripravujú priamo z materiálu konkrétneho pacienta. Výskumníci preto skúmajú aj možnosti využitia buniek od zdravých darcov, ktoré by sa dali pripraviť vopred.

Prečítajte si tiež

Záhadné AUTOIMUNITNÉ CHOROBY: Keď telo zaútočí samé na seba

​Sme blízko vyliečenia autoimunitných ochorení?

Výsledky doterajších štúdií naznačujú, že preprogramovanie imunitného systému môže byť významným míľnikom v liečbe niektorých závažných autoimunitných ochorení. Zatiaľ však ide o experimentálne postupy, ktoré sa skúmajú predovšetkým u pacientov s ťažkým ochorením a nedostatočnou odpoveďou na štandardnú liečbu.

Zostáva tiež otázne, ako dlho bude dosiahnutá remisia pretrvávať, či sa ochorenie u niektorých pacientov časom nevráti a aké budú dlhodobé následky takéhoto zásahu do imunity.

Ak sa však súčasné výsledky potvrdia vo väčších a dlhodobejších klinických štúdiách, liečba autoimunitných ochorení by sa mohla zásadne zmeniť. Namiesto celoživotného potláčania imunity by totiž niektorí pacienti mohli dostať šancu na jej skutočnú obnovu.