Zavŕta sa pod kožu a týždne o ňom neviete: Svrab nie je chorobou špiny a chudoby

Podľa údajov českého Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) počet prípadov v Česku do konca októbra presiahol 11 400. To je takmer toľko, koľko hygienici zaznamenali za celý minulý rok. V súvislosti s ochorením zomrelo päť ľudí. Nákazu hlási celá republika.

„Nárast prípadov infekčných ochorení je takmer vždy výsledkom kombinácie niekoľkých rôznych faktorov, pričom cestovanie, návrat do kolektívov aj hygiena v nich zohrávajú zásadnú úlohu,“ vysvetľuje pre Aktualne.cz lekárka Kateřina Fabiánová. „Zlepšil sa tiež systém hlásenia, ktoré teraz viac zodpovedá realite,“ dodáva.

Parazit, ktorý sa usadí pod kožou

Pôvodcom svrabu je zákožka svrabová, drobný roztoč , ktorý preniká do vrchnej vrstvy kože. Samička v nej vytvára úzke chodbičky a ukladá do nich vajíčka. „Najtypickejším príznakom svrabu je intenzívne svrbenie, ktoré sa výrazne zhoršuje v noci a v teple,“ opisuje Fabiánová. Na koži sa objavujú drobné červené pupienky, niekedy pľuzgieriky alebo tenké linky dlhé niekoľko milimetrov až centimeter. Môžu pripomínať ekzém alebo štiepance od hmyzu, a preto človek nemusí ľahko spoznať, čo ich spôsobilo.

• Zákožka si vyberá hlavne miesta s jemnejšou kožou. Typicky sa objavuje medzi prstami, na vnútornej strane zápästia, v podpazuší, okolo pupka, v slabinách alebo na vnútornej strane stehien. U dospelých mužov môže zasiahnuť aj oblasť genitálií, u žien okolie prsných bradaviek. U malých detí sa môže objaviť aj na dlaniach, chodidlách, tvári alebo vo vlasoch.
• Zradná je doba, počas ktorej človek o nákaze vôbec nevie. Pri prvej infekcii sa príznaky spravidla objavia až za dva až šesť týždňov. Organizmus totiž potrebuje čas, aby na prítomnosť parazita zareagoval. Človek medzitým môže žiť ako obvykle a nevedomky prispievať k ďalšiemu šíreniu. „Pri opakovanej nákaze imunitný systém parazita pozná, takže svrbenie a vyrážka nastupujú veľmi rýchlo, často už za jeden až štyri dni po kontakte,“ dopĺňa Fabiánová.

Podanie ruky väčšinou nestačí

Svrab sa najčastejšie prenáša priamym a dlhším kontaktom kože na koži. Rizikové je napríklad spoločné spanie, sexuálny kontakt, dlhšie objímanie alebo držanie za ruky. Krátke podanie ruky podľa SZÚ predstavuje len minimálne riziko.

„Na prenos zákožky svrabovej je obvykle potrebný kontakt trvajúci niekoľko minút,“ hovorí Fabiánová. „K nákaze dochádza ale aj napriek kontaminovanej posteľnej bielizni, uterákom alebo oblečeniu, ktoré nakazený človek v krátkom čase predtým používal.“ Okrem ľudského tela dokáže zákožka prežiť zhruba dva až tri dni.

SZÚ tento rok zaznamenal aj lokálne epidémie v domovoch pre seniorov, zdravotníckych zariadeniach, Alzheimer centre, školskom zariadení alebo väznici. V týchto ohniskách sa nakazili stovky ľudí. V prostredí, kde spolu ľudia trávia veľa času a zdieľajú osobné veci, sa totiž parazit môže šíriť pomerne ľahko.

Prečo sa svrab vracia aj po liečbe

Jedným z najväčších problémov je snaha zvládnuť nákazu potajomky. Človek si všimne pupienky, začne sa mazať rôznymi prípravkami a dúfa, že problémy samy zmiznú. Lenže svrab bez zodpovedajúcej liečby nezmizne. Pokiaľ má človek podozrenie na nákazu, mal by vyhľadať praktického lekára alebo dermatológa.

Lekár môže diagnózu stanoviť podľa typických prejavov na koži a prípadne ju overiť laboratórne. Na liečbu slúžia prípravky, ktoré zákožky ničia. Môžu mať podobu mastí či krémov, prípadne liekov, ktoré človek užíva. Dôležité je dodržať predpísaný postup a liečbu neprerušiť len preto, že svrbenie na chvíľu ustúpi.

„Je dôležité súčasne liečiť všetky osoby v tesnom kontakte s nakazeným, hoci nemajú klinické ťažkosti,“ zdôrazňuje Fabiánová. Súčasne s nakazeným by preto mali liečbu podstúpiť členovia domácnosti a sexuálni partneri. Pokiaľ sa lieči len jeden člen rodiny a ostatní zostanú bez liečby, môže sa zákožka vrátiť. Prerobenie svrabu navyše nezaisťuje imunitu.

"Svrab nie je hanba. Najväčšou chybou je snažiť sa ho vyliečiť potajomky,"upozorňuje Mgr. Zdenka Morvai, farmaceutka Lekárne.cz. Podľa nej sa ľudia niekedy pokúšajú zvládnuť problémy sami, skúšajú prípravky na ekzém alebo rôzne domáce postupy. Sírne mydlá, dezinfekcia na bielizeň či spreje na textil ale nenahradzujú liečbu, ktorú musí určiť lekár.

Prečítajte si tiež

Máte radi zavináče, treščiu pečeň či suši? Môžu byť napadnuté sleďovým červom!

​Nestačí vyprať obliečky

Súčasťou liečby je aj ošetrenie vecí, s ktorými nakazený človek prichádzal do kontaktu. Posteľnú bielizeň, uteráky a oblečenie je potrebné vyprať a vyvariť, prípadne dôkladne prežehliť žehličkou nastavenou na najvyššiu teplotu.

Čo neznesie horúcu vodu, napríklad topánky, papuče alebo kabáty, odporúča ŠKÚ na tri až sedem dní uzavrieť do plastového vreca. Postele je potrebné dôkladne povysávať, matrac ošetriť podľa odporúčaného postupu. ŠKÚ upozorňuje aj na krémy, masti a telové mlieka, s ktorými pacient počas liečby zaobchádzal. Roztoče v nich môžu prežívať až sedem dní.

Svrbenie navyše nemusí zmiznúť hneď. Koža môže zostať podráždená a svrbieť ešte niekoľko týždňov po tom, čo liečba zákožky úspešne zlikvidovala. Samotné pretrvávajúce svrbenie teda automaticky neznamená, že sa parazit vrátil. Pokiaľ sa ale objavujú nové prejavy alebo problémy neustupujú, mal by človek znovu kontaktovať lekára.

Keď sa z drobných rán stane vážny problém

Svrab sám o sebe obvykle nepatrí medzi ochorenia, ktoré človeka ohrozujú na živote. Nebezpečné môžu byť jeho komplikácie. Úporné svrbenie vedie k opakovanému škrabaniu. Človek si poruší kožu a do otvorených rán môžu preniknúť baktérie. Následná infekcia môže spôsobiť hnisavé ložiská a v zriedkavých prípadoch sa rozšíri do krvného obehu. Potom hrozí sepsa a zlyhanie orgánov.

„Streptokokové infekcie kože navyše môžu u niektorých ľudí vyvolať imunitnú reakciu, ktorá vedie k akútnemu zápalu obličiek alebo k poškodeniu srdca,“ upozorňuje Fabiánová. Najväčšie riziko hrozí ľuďom s oslabenou imunitou, diabetikom alebo pacientom na onkologickej liečbe.

Fabiánová pripomína aj psychické následky dlhodobého svrbenia: "Intenzívne nočné svrbenie znemožňuje hlboký spánok. Pacienti trpia aj chronickou únavou, úzkosťami a sociálnou izoláciou zo strachu a hanby z nákazy." Práve hanba pritom podľa SZÚ nemá svoje opodstatnenie. "Svrab nie je chorobou špiny alebo chudoby. V dnešnej dobe sa kvôli vysokej mobilite ľudí bežne šíri v luxusných hoteloch, moderných školách, fitness centrách alebo kanceláriách, ale napríklad aj vo verejnej doprave. Môže ho chytiť ktokoľvek - od manažéra po študenta."