Štúdia zistila, že škôlkari prestávajú cez deň spať až vtedy, „keď je ich mozog pripravený“.

Odborníci tvrdia, že deti sa vzdávajú denného spánku až vtedy, keď je ich mozgový hipokampus dostatočne rozvinutý.

Batoľatá prestávajú bez deń spať až vtedy, keď je ich mozog pripravený, a nie v určitom veku, uviedli odborníci, ktorí naliehajú na rodičov, aby nechali svoje deti cez deň spať, koľko potrebujú.

Je známe, že denný spánok malých detí hrá kľúčovú úlohu vo vývoji mozgu a uchovávaní spomienok, ale kedy a prečo tento spánok prestane byť pre deti potrebný, bolo doteraz pre výskumníkov záhadou.

Nová štúdia, ktorú viedla profesorka Rebecca Spencerová z University of Massachusetts Amherst v USA, sa snažila zistiť, prečo niektoré štvorročné alebo päťročné deti stále milujú každodenný spánok, zatiaľ čo iné trojročné deti už cez deň prestali.

V novom článku publikovanom v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences profesorka Spencerová a spoluautorka Tracy Rigginsová z Marylandskej university uviedli, že ich zistenia ukázali „vzťah medzi denným spánkom a základnou pamäťou a vývojom mozgu“.

Profesorka Spencerová vysvetľuje: „Keď malé deti spia, upevňujú si emocionálne a deklaratívne spomienky, takže sa potom sami seba pýtate: ak je tento čas v živote dieťaťa dôležitým obdobím učenia, prečo by deti prestali cez deň spať, ak im zdriemnutie pomáha pri učení? Prečo nespia cez deň aj ďalej?"

Keď je hipokampus nevyvinutý a nefunguje dostatočne, je to podľa vedkyne ako mať malé vedro – rýchlejšie sa naplní a pretečie a niektoré spomienky sa vysypú a zabudnú. "Myslíme si, že to sa deje s deťmi, ktoré ešte cez deň spia. Ich hipokampus je menej zrelý a musia to vedro vyprázdňovať častejšie.“

Profesorka Rebecca Spencerová s kolegami skúmali detský hipokampus- časť mozgu, ktorá má hlavnú úlohu pri učení a pamäti. Ich predchádzajúca práca ukázala rozdiel vo vývoji hipokampu u detí, ktoré cez deň spali, a tých, ktoré už prestali.

Keď majú malé deti nezrelý hipokampus, rýchlejšie dosiahne hranicu spomienok, ktoré sa dajú uložiť bez toho, aby sa na ne zabudlo, čo vyvoláva potrebu spánku. Spánok potom umožňuje, aby sa spomienky presunuli do mozgovej kôry, čím sa uvoľní priestor pre uloženie ďalších informácií v hipokampe. 

Keď je hipokampus rozvinutejší, deti môžu prestať cez deň spať, pretože ich hipokampus dozrel do bodu, že ich „vedro“ nepretečie. Zdá sa, že vtedy sú schopné uchovať si spomienky až do konca dňa, keď nastupuje nočný spánok,počas ktorého sa môžu presunúť spomienky do mozgovej kôry.

Profesorka Spencerová tvrdí, že deti, ktoré to potrebujú, by mali mať možnosť cez deň spať bez ohľadu na vek. Je dôležité, aby všetky malé deti dostali príležitosť cez deň spať.

„Niektoré z nich to stále potrebujú; iné to možno nepotrebujú, ale ak si cez deň pospia, vieme, že to bude prospešné pre ich učenie, a vieme, že učenie je základom raného vzdelávania,“ povedala.

Dodatočné vedecké dôkazy podľa nej pomôžu presvedčiť rodičov a poskytovateľov predškolskej starostlivosti, že skončenie denného spánku nemožno určiť vekom a príležitosť pospať si by mala byť zachovaná pre deti, ktoré to potrebujú. Nútiť deti, aby prestali spať počas dňa „by mohlo viesť k zhoršeniu schopnosti učiť sa a pamäti“, dodala profesorka Spencerová.