Žene s Alzheimerom (80) podali halucinogénne huby: Opäť začala rozprávať

USA / Desať rokov sa jej zdravotný stav postupne zhoršoval, až napokon takmer prestala rozprávať a nedokázala samostatne zvládať ani základné každodenné činnosti. U 80-ročnej ženy s pokročilou Alzheimerovou chorobou však po podaní experimentálnej látky nastalo prekvapivé zlepšenie. Začala si vybavovať spomienky, komunikovať v celých vetách a opäť získala kontrolu nad močovým mechúrom. Vedci však upozorňujú, že nejde o vyliečenie ochorenia.

Alzheimerova choroba postupne poškodzuje pamäť, schopnosť premýšľať aj vykonávať bežné činnosti. V pokročilých štádiách pacienti často strácajú samostatnosť, schopnosť komunikovať či kontrolovať telesné funkcie. Takéto zmeny sa vo všeobecnosti považujú za nezvratné. Informoval o tom portál New York Post.

Vedci však v prípadovej štúdii publikovanej v odbornom časopise Frontiers in Neuroscience opísali pozoruhodný prípad 80-ročnej Američanky japonského pôvodu, ktorej stav sa zhoršoval približne desať rokov. Žena pred experimentálnym zásahom komunikovala prevažne jednoslabičnými prejavmi, trpela inkontinenciou a pri pohybe bola odkázaná na pomoc opatrovateľov.

Výskumníci jej následne podali päť gramov húb obsahujúcich psilocybín, psychoaktívnu látku známu svojimi halucinogénnymi účinkami.

Prečítajte si tiež

Vedci objavili nový príznak začínajúcej Alzheimerovej choroby: Všímajte si chôdzu

Po 19 hodinách začala rozprávať v celých vetách

Bezprostredná reakcia pacientky na podanú látku pritom nebola jednoduchá. Spočiatku bola rozrušená, výrazne sa potila a následne upadla do dlhotrvajúceho spánkového stavu, ktorý podľa opisu výskumníkov pripomínal bezvedomie.

Približne po 19 hodinách však nastal nečakaný obrat. Žena začala hovoriť v celých vetách a vybavovať si udalosti zo svojho života, o ktorých už celé roky nedokázala rozprávať. V nasledujúcich dňoch a týždňoch vedci zaznamenali ďalšie zmeny. Pacientka opäť získala kontrolu nad močením, a to aj vo večerných hodinách. Dokázala sa samostatne obliekať, nadväzovať a udržiavať očný kontakt či reagovať na emócie ľudí vo svojom okolí. Zlepšila sa aj jej schopnosť pamätať si spoločenské interakcie a viesť zrozumiteľné rozhovory.

Zlepšenie pretrvávalo aj po mesiaci

Pri kontrolnom vyšetrení po jednom mesiaci si žena podľa štúdie stále udržiavala kontrolu nad močovým mechúrom. Zároveň dokázala vyjadriť pozitívne pocity zo svojho okolia. „Je príjemné sem chodiť,“ povedala ľuďom vo svojej blízkosti.

Neskôr jej výskumníci podali ďalšiu, tentoraz trojgramovú dávku húb obsahujúcich psilocybín. Po druhom podaní zaznamenali zvýšenú schopnosť slovného vyjadrovania, prejavy humoru a svižnejšiu chôdzu.

Alzheimerovu chorobu však látka nevyliečila

Hoci výsledky pôsobia mimoriadne nádejne, autori štúdie zdôrazňujú, že pozorované zlepšenia boli dočasné. Psilocybín nezvrátil samotné neurodegeneratívne ochorenie a poškodzovanie mozgu u pacientky pokračovalo. Výskumníci zároveň neuviedli, ako dlho presne všetky pozitívne zmeny pretrvávali.

Prípad podľa nich naznačuje, že niektoré schopnosti, ktoré sa pri pokročilej demencii považujú za nenávratne stratené, môžu byť za určitých okolností iba dočasne nedostupné.

Zároveň však upozorňujú na zásadné obmedzenie výskumu. Pozorovania sa týkali jedinej pacientky, preto z nich nemožno vyvodzovať závery o účinnosti alebo bezpečnosti takejto liečby u ďalších ľudí s Alzheimerovou chorobou.

Prečítajte si tiež

Psilocybín dostupný pre pacientov s depresiou: Česko otvára nový typ liečby

Ako psilocybín pôsobí na mozog?

Psilocybín je psychoaktívna látka nachádzajúca sa v niektorých druhoch húb. Predchádzajúce výskumy skúmali jeho potenciál pri liečbe depresie, úzkosti, závislostí či posttraumatickej stresovej poruchy.

Látka ovplyvňuje serotonínové receptory v mozgu, ktoré súvisia okrem iného s náladou, vnímaním a poznávacími funkciami. Výskumy tiež naznačujú, že môže podporovať vznik nových nervových spojení.

To však neznamená, že je psilocybín overenou liečbou Alzheimerovej choroby. Jeho užívanie navyše prináša riziká. Môže vyvolávať intenzívne halucinácie, strach, dezorientáciu a v závažných prípadoch aj psychotické príznaky. Zvýšené riziko sa spája najmä s ľuďmi, ktorí majú v anamnéze niektoré psychiatrické ochorenia.