Nočné mory môžu byť predzvesťou autoimunitného ochorenia. Výskum odhaľuje neviditeľné riziká
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Nočné mory a halucinácie by mohli byť varovnými príznakmi niektorých autoimunitných ochorení, napríklad lupusu alebo reumatoidnej artritídy. Zistila to nedávna štúdia zverejnená v časopise eClinicalMedicine, píše server Euronews.
Niektoré symptómy sú úplne viditeľné, iné nie sú viditeľné ani na ne nemožno prísť pomocou testov. Zatiaľ čo niektorí pacienti trpiaci autoimunitným ochorením môžu trpieť problémami s myslením či stratou rovnováhy, iní sa môžu stretávať s nočnými morami. Štandardný zoznam symptómov sa tak rozširuje, a preto je potrebné všetko pozorne sledovať. Autorkou štúdie je Melanie Sloan, výskumníčka katedry verejného zdravia a primárnej starostlivosti na Univerzite v Cambridgi.
„Zaujímavým zistením bolo, že určité symptómy, vrátane nočných mor, boli bežne popisované ako prejavy tesne pred inými symptómami ochorenia, a tak môžu poskytnúť systém včasného varovania pred narastajúcou aktivitou ochorenia. To by mohlo viesť k predchádzajúcej liečbe a lepšej pomoci,“ vysvetlila Sloan.
„Niektoré z príznakov, na ktoré sme sa pýtali, boli bežne známe ako súčasť lupusu (napríklad bolesti hlavy a únava), ďalšie symptómy neboli v súčasnej dobe uvedené podľa žiadnych kritérií pre lupus alebo iné systémové autoimunitné reumatické ochorenia. To zahŕňa aj nočné mory,“ podrobnejšie popísala priebeh výskumu.
Nočné mory a halucinácie, ktoré pacienti prežívali, podľa štúdie často zahŕňali opakujúce sa desivé a násilné témy. „Mám veľa násilných snov... V jednom z nich ma niekto napadol a nakoniec som mu podrezal hrdlo,“ spomína jeden z pacientov.
Melanie Sloan dodáva, že u mnohých pacientov neboli neuropsychiatrické symptómy brané do úvahy ako varovné príznaky blížiaceho sa prepuknutia choroby. Podľa chorých „ich symptómy lekári nechápali a odmietli ich vnímať ako súčasť choroby“.
„Bohužiaľ, ako sa chystáme vykázať v našej ďalšej štúdii, cesta k diagnóze môže byť dlhá a traumatická a môže mať pretrvávajúci a zničujúci vplyv na sebavedomie ľudí a dôveru v lekára,“ povedala Sloan. Podľa výskumníčky je podstatné, aby doktori počúvali svojich pacientov a brali do úvahy ich pohľad, najmä pokiaľ ide o symptómy, ktoré sú do značnej miery subjektívne a neviditeľné.