Dôležité zdravotné témy pre Slovákov? Očkovanie, duševné zdravie a dopad klimatických zmien

Výsledky prieskumu Ako sa máte Slovensko? v spolupráci so Slovenskou asociáciou verejného zdravia (SAVEZ).naznačujú, že Slovákov zaujíma očkovanie, duševné zdravie a dopad klimatických zmien na ich zdravotný stav. Čo si podľa prieskumu myslíme o týchto témach?

Slováci vidia zmysel v preventívnych prehliadkach. (Chodí na ne však jedna tretina obyvateľov-pozn.aut.) Viac ako tri štvrtiny respondentov sa stotožňujú s tým, že preventívne prehliadky odhalia včasné štádiá ochorení.

Z výsledkov tiež vyplýva, že pozvanie na preventívnu prehliadku priamo od lekára zvyšuje účasť ľudí na nich. Ďalším spôsobom, ako zvýšiť ich motiváciu k pravidelnej účasti na preventívnych prehliadkach je poskytnúť ľuďom možnosť, aby mohli preventívnu prehliadku a následné vyšetrenia absolvovať na jednom mieste. Pomôcť tiež môže presné načasovanie vyšetrenia.

Očkovanie? Nevieme.  

Lekári zohrávajú dôležitú úlohu aj pri zvažovaní nepovinných očkovaní. Pre viac ako 75 % ľudí predstavuje odporúčanie od lekára najdôležitejší faktor pri rozhodovaní sa o nepovinnom očkovaní. Aj napriek tomu, že pandémia preverila postoj Slovákov k očkovaniu, takmer 70 % ľudí nemá na očkovanie jednoznačne vymedzený názor. “Dáta ukazujú, že informovať nestačí. Ľudia sú si vedomí dôležitosti preventívnych prehliadok, ako aj prínosov očkovania. Do budúcna je preto potrebné prehodnotiť a optimálne nastaviť komunikáciu o prevencii a očkovaní, ktorá zohľadní aj tieto zistenia,” uviedla Zuzana Katreniaková zo Slovenskej asociácie verejného zdravia.

Duševné zdravie zhoršila vojna a pandémia

Dáta potvrdzujú, že pandémia Covid-19 či vojna na Ukrajine mimoriadne zvýraznili potrebu ochrany duševného zdravia. Viac než pätina oslovených uviedla, že sa ich duševný stav v dôsledku pandémie zhoršil a viac ako 70 % respondentov aj dva mesiace po vypuknutí vojny na Ukrajine pociťuje depresívne pocity či stres. “Keďže sa v apríli veľmi obávalo vojny na Ukrajine až 74 % respondentov a viac ako tretina z nich zažívala depresívne pocity značnú časť až väčšinu času, zamestnávatelia a štát by mohli zvážiť príspevok na psychologickú pomoc ako jeden zo zamestnaneckých benefitov,” uviedla Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. V prípade zhoršenia duševného stavu sa ľudia najčastejšie obracajú na rodinu a priateľov. Odborníci sa preto zhodujú, že do budúcna je potrebné podporovať rozvoj komunitnej starostlivosti na Slovensku.

Ako vplýva klimatická kríza na zdravie?

Klimatická zmena predstavuje čoraz vážnejšie riziká aj pre verejné zdravie. Výsledky prieskumu naznačujú, že Slováci považujú klimatickú krízu za problém, pričom jej závažnosť si uvedomuje nielen mladšia, ale aj staršia generácia. Verejnosť tiež vníma dopady klimatickej krízy na zdravie. Takmer 70 % Slovákov tvrdí, že klimatická kríza už dnes negatívne vplýva na ich celkové zdravie.

Viac ako polovica ľudí však pochybuje o tom, že naše zdravotníctvo je pripravené čeliť dôsledkom klimatickej krízy a takmer 60 % oslovených udáva, že nemajú žiadne alebo dostatok informácií o možnej prevencii v prípade zhoršenia zdravotného stavu spôsobeného klimatickou krízou.