Prelom v liečbe Alzheimerovej choroby: Lekári chcú použiť hormón, ktorý máme bežne v tele
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Vedci stále hľadajú liek na Alzheimerovu chorobu.
Hormón leptín podľa vedcov môže znížiť účinky dvoch toxických proteínov v mozgu nazývaných amyloid a tau spôsobujúcich rozvoj Alzheimerovej choroby.
Vedci oznámili, že hormón, ktorý je bežne prítomný v ľudskom tele, by mohol byť použitý na zastavenie Alzheimerovej choroby. Výskumníci zistili, že malá časť hormónu potláčajúceho chuť do jedla nazývaného leptín, ktorý je prítomný v tele u každého, môže mať dramatické účinky na mozog a spomaliť či dokonca zastaviť rozvoj Alzheimerovej choroby v jej najskorších štádiách.
Ich testy ukázali, že leptín môže znížiť účinky dvoch toxických proteínov v mozgu nazývaných amyloid a tau, ktoré sa hromadia a vedú k strate pamäti a rozvoju Alzheimerovej choroby.
Profesorka Jenni Harveyová, ktorá vedie výskum pre University of Dundee, povedala: „Skúmame účinkovanie leptínu na synapsie, ktoré sú komunikačnými bodmi v mozgu. Práve synapsie sú ovplyvnené v ranom štádiu procesu choroby, keď je Alzheimerova choroba stále zvratná. Náš výskum ukazuje, že leptín môže výrazne spomaliť alebo dokonca zastaviť vývoj ochorenia. Zistili sme, že aplikácia leptínu môže blokovať účinkovanie proteínov amyloid a tau, ktoré v mozgu vytvárajú amyloidné plaky a tau klbká. Leptín môže zasahovať do synapsií, zmierňovať straty pamäte a môže zabrániť nežiaducim účinkom týchto bunkových zmien."
Vedci objavili 6 fragmentov aminokyselín zo 167 v hormóne, ktoré majú schopnosť blokovať negatívne účinky amyloidu a tau v mozgu, a tak spomaliť alebo zastaviť vývoj ochorenia. To umožnilo vedcom navrhnúť potenciálnu šablónu lieku s použitím týchto menších častí hormónu leptín.
Podľa profesorky Harveyovej môže však uplynúť niekoľko rokov, kým budú dostupné nové lieky na báze leptínu.
Povedala: „Vývoj liekov nie je rýchly proces, väčšina liekov trvá približne 10 rokov. Aj keď bude vyvinutý, bude potrebných množstvo klinických štúdií a skúšok, ktorými musí prejsť, kým sa dostane k pacientom."