Prečo chlapci trpia alergiami častejšie ako dievčatá? Českí vedci skúmajú pupočníkovú krv

Vedci z Ústavu imunológie a mikrobiológie 1. LF UK a VFN v Prahe sa pokúšali zistiť, prečo alergiou v detstve trpia častejšie chlapci ako dievčatá, zatiaľ čo v dospelosti sa s touto chorobou stretáva viac žien ako mužov. Kľúčom k porozumeniu tomuto zdanlivému paradoxu môžu byť bunky, ktoré vznikajú počas vyzrievania imunity tesne pred pôrodom a po ňom a ktoré hrajú kľúčovú úlohu v tolerancii voči alergénom. Vzorky z pupočníkovej krvi ukázali, že chlapci majú týchto buniek pri narodení menej ako dievčatá. Získané informácie by v budúcnosti mohli otvoriť cestu k novým možnostiam v skríningu a prevencii alergií.

„Výskyt alergických ochorení rastie, a tým rastie aj zaťaženie socioekonomických a zdravotníckych systémov. Preto mnoho vedcov hľadá spôsob, ako rozvoj alergie predvídať a prípadne mu zabrániť. Je to zložité, pretože alergie vznikajú z rôznych dôvodov. Vieme ale, že prenatálne obdobie je v tomto ohľade zásadné,“ vysvetľuje RNDr. MUDr. Viktor Černý, Ph.D., z Ústavu imunológie a mikrobiológie 1. LF UK a VFN, prečo sa s kolegami zamerali práve na novorodencov.

Chlapcov častejšie trápi astma aj peľová nádcha

U chlapcov sa alergie v ranom veku objavujú častejšie ako u dievčat. V predpubertálnom veku u nich štúdie preukázali vyšší výskyt rôznych respiračných, kožných alebo potravinových alergií, a dokonca aj anafylaktických reakcií.  Pokiaľ ide o jednotlivé diagnózy, u chlapcov bol zaznamenaný vyšší počet prípadov najmä u respiračných foriem alergie – astmy a alergickej peľovej nádchy. Situácia sa začína meniť až počas dospievania. V neskoršom veku potom alergické ochorenia prevažujú u žien. Tento obrat môžu ovplyvňovať pohlavné hormóny, odlišný životný štýl mužov a žien, rozdiely v strave, profesijné uplatnenie alebo prístup k liečbe.

Vedci skúmajú pupočníkovú krv

Nájdenie odlišnosti, ktorá spôsobuje vyšší výskyt alergií u chlapcov, by mohlo viesť k objavu biologického parametra, vďaka ktorému by bolo možné riziko alergie predpokladať. Vedci sa rozhodli pre tento výskum využiť pupočníkovú krv. RNDr. Čierny vysvetľuje prečo: „Možno ju získať šetrne ihneď po narodení bez toho, aby sme zaťažovali krvný obeh malého dieťaťa. Pokiaľ ju rodičia nenechajú zmraziť kvôli kmeňovým bunkám, stáva sa odpadovým materiálom.“

Čo spôsobuje slabšiu imunitu chlapcov? Môžu za to T-lymfocyty

Českí vedci, ktorých štúdia vyšla v časopise Biomedicines , sa pri skúmaní pupočníkovej krvi zamerali na regulačné T-lymfocyty. Tieto bunky sú pre udržanie rovnováhy imunitného systému zásadné. Posudzujú totiž v našom tele škodlivosť cudzorodých látok a zároveň tlmia imunitnú reakciu proti tým, ktoré vyhodnotia ako neškodné. Keď sa to u niektorého potenciálneho alergénu nepodarí, môže vzniknúť alergia.

Regulačné T-lymfocyty sa delia na prirodzené a získané, ktoré vznikajú po stretnutí s vonkajšími podnetmi. Spočiatku máme tých získaných oveľa menej ako prirodzených, pretože pred narodením dochádza k malému kontaktu s vonkajším svetom. Placenta a plod nie sú sterilné, regulačné bunky preto vznikajú už počas vyzrievania imunity tesne pred pôrodom a aj po ňom. Ich počet a funkčnosť vypovedajú o vyspelosti imunitných regulačných mechanizmov. „Práve týchto kľúčových buniek sme u novonarodených chlapcov zaznamenali menšie množstvo ako u dievčat. Ich imunitný systém je teda pri príchode na svet  menej vyzretý a to je zrejme príčinou, prečo u nich v predpubertálnom veku o niečo častejšie vznikajú alergie,“ zhŕňa Černý.

Zistenia môžu v budúcnosti ovplyvniť skríning aj liečbu

Podľa vedcov z Ústavu imunológie a mikrobiológie možno predpokladať, že by počet a funkčnosť týchto regulačných imunitných buniek mohli ukazovať budúce riziká rozvoja alergií. „Nie sme však v štádiu, kedy by sme túto metódu mohli hneď začať využívať. Na to je príliš komplikovaná a žiadny rýchly test k dispozícii v súčasnosti nemáme. Snažíme sa pochopiť mechanizmy a spresniť naše poznanie,“ upozorňuje RNDr. Čierny. Zároveň pripúšťa, že v budúcnosti by nové zistenia mohli prispieť k možnostiam skríningu alergií a zlepšeniu liečebných postupov. Vedci sa v tejto súvislosti zameriavajú napríklad na hľadanie probiotík, ktoré by pomohli podporiť dozrievanie imunitného systému.