Nespavosť, prerušovaný spánok, nočné mory. Odborník na spánok prezradil, čo trápi Slovákov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Takmer každý človek sa počas života stretne s nespavosťou. Podľa psychiatra a somnológa MUDr. Branislava Moťovského, PhD., väčšinu z nich zvládnu všeobecní lekári, psychiatri a neurológovia. Kedy však človek potrebuje odborníka – somnológa?
Za nespavosťou môžu byť rôzne príčiny. Nespavosť môže byť spôsobená stresom, duševným vyčerpaním, úzkosťou, depresiou – vtedy je to problém v kompetencii psychiatra. Môže mať však tiež úplne iné príčiny. Prvotné rozdelenie by mal zvládnuť aj praktický lekár. Psychiater, neurológ a pľúcny lekár sú tí, ktorí by na základe vyšetrení mali dať odporučenie na spánkové laboratórium. Väčšina „nespavcov“ nepotrebuje vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Zvládne to ich praktický lekár alebo psychiater. Malá časť pacientov však trpí nespavosťou veľmi dlho – rok až niekoľko rokov. Ak dotyčný pacient vyskúšal psychoterapiu a rôzne druhy liekov na spánok a problém napriek tomu trvá, je to dôvod na vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.
Podľa somnológa Branislava Moťovského nie je jedno, či nemôžete zaspať, alebo či sa v noci prebudíte. "Ak sa v živote človeka deje niečo nepriaznivé, ak prežíva stres či náročné obdobie a reaguje poruchou spánku, väčšinou nemôže zaspať. Ide si ľahnúť a nezaspí hodinu, dve alebo aj tri. Potom sú ľudia, ktorí večer bez problémov zaspia, budia sa však okolo druhej-tretej ráno a už nezaspia. To je veľmi časté u pacientov s depresívnou poruchou, najmä s melancholickou depresiou, ktorá by rozhodne mala byť riešená psychiatrom a nasadením antidepresív, nielen liekom na spánok alebo psychoterapiou zameranou na nespavosť."
Čo je spánková paralýza?
Spánkovú paralýzu si mnohí ľudia predstavujú ako hororový zážitok. Podľa lekára je nepríjemná, no neškodná. "Človek sa zobudí, no prebudenie nie je dokonalé. "Človek má zážitok, že už je pri vedomí, no nie je schopný žiadneho pohybu a nemôže ani hovoriť. Pre ľudí to býva veľmi drastická skúsenosť, môže s tým byť spojená aj halucinácia prítomnosti veľkej osoby, ktorá ich škrtí, dusí, sedí im na hrudi. Je to veľmi nepríjemné, no zvyčajne úplne neškodné. Väčšina ľudí má spánkovú paralýzu raz či párkrát za život. Psychoterapia zvyčajne pomôže, aby tejto príhode neprikladali význam,"