Koľko trvá, kým sa vyliečite z nachladnutia, zápalu dutín či priedušiek ?

Keď sa baktérie stanú odolnými voči liekom, ktoré sa používajú na liečbu bakteriálnych infekcií, vzniká antibiotická rezistencia a antibiotiká sa stávajú neúčinnými. K antibiotickej rezistencii prispieva aj nesprávne užívanie antibiotík. Odolné mikroorganizmy, ktoré si nevhodným užívaním liečiv vytvoríme, si navyše následne vzájomne odovzdávame. Ak si teda antibiotiká nasadíme sami, lebo máme pocit, "že ich potrebujeme", robíme veľkú chybu. Obzvlášť náročné býva práve obdobie chrípok a prechladnutia, kedy sa veľa ľudí dožaduje u lekára predpísania antibiotík bez toho, aby si to ich zdravotný stav vyžadoval

 „Niektorí ľudia majú stále zažitú predstavu, že keď nedostanú antibiotiká, nie sú dostatočne liečení. Navyše panuje názor, že nádcha odznie do týždňa a akonáhle trvá dlhšie, ide o zápal dutín, na ktorý sú potrebné antibiotiká. S väčšinou infekcií sa však telo dokáže vysporiadať samo, len na to potrebuje čas. S bežným prechladnutím sa vysporiada do 10 dní, na zápal prínosových dutín potrebuje dní až 18, na kašeľ a bronchitídu dokonca 21,” upozorňuje PharmDr. Veronika Orendášová, hovorkyňa Českej lekárnickej komory.

V prípade vírusovej infekcie sú pritom antibiotiká neúčinné. Ľudia sa tak zbytočne vystavujú riziku ich nežiaducich účinkov. V niektorých prípadoch si tiež ľudia nasadzujú antibiotickú liečbu sami – keď ochorejú, naordinujú si antibiotiká, ktoré im zostali doma po predchádzajúcej liečbe. Nevyužité liečivá pritom patria výhradne do lekárne na znehodnotenie a užívanie liekov na predpis by malo byť vždy konzultované s lekárom.

Podobne sú na tom antibiotické masti, ktoré si ľudia nechávajú predpísať do zásoby a následne ich používajú na bežné drobné odreniny alebo napríklad opary.

Problém predstavuje aj používanie širokospektrálnych antibiotík. „V minulosti boli širokospektrálne antibiotiká veľmi obľúbené. Pacient nemusel čakať na výsledky testov, rovno mu boli nasadené širokospektrálne antibiotiká, ktoré si poradili s väčšinou možných pôvodcov infekcie. Ukázalo sa však, že ich používanie je nepárne, bohužiaľ totiž prispievajú k vzniku rezistentných baktérií. Oveľa vhodnejšie je teda nasadenie cielenej liečby v podobe úzkospektrých antibiotík. Tie sú starostlivo zvolené na základe kultivácie či podrobnejšieho laboratórneho vyšetrenia, a zamerajú sa tak iba na konkrétny typ baktérie,“ vysvetľuje PharmDr. Veronika Orendášová.

Hoci je téma antibiotickej rezistencie stále diskutovanejšia a ľudia sú v tomto smere viac a viac informovaní, edukácia pacientov je stále potrebná. Svoju nezastupiteľnú úlohu v nej zohrávajú aj farmaceuti. „V lekárni pri výdaji liečiv farmaceuti kontrolujú ich dávkovanie a informujú pacientov o tom, v akých intervaloch by antibiotiká mali užívať. Súčasne na pacientov apelujú, aby dodržali predpísanú dobu liečby a potrebné režimové opatrenia. Upozorňujú tiež na možné vedľajšie účinky a kontrolujú prípadné interakcie s ďalšími užívanými liekmi,“ dodáva PharmDr. Orendášová.