5 otázok a odpovedí o užívaní antibiotík u detí: Prečo treba s nimi opatrne a ako ich podávať správne?

O rizikách častého a nesprávneho užívania antibiotík okolo seba počúvame pomerne často. Hlavným dôvodom je narastajúca rezistencia baktérií na antibiotiká. Znamená to, že antibiotiká, ktoré boli predtým na konkrétne bakteriálne infekcie účinné, sú dnes účinné menej alebo vôbec. Lekári sú preto nútení predpisovať v prípade potreby antibiotiká silnejšie, so širším spektrom účinku. Hlavnou príčinou tohto problému je zbytočné a opakované predpisovanie antibiotík na vírusové infekcie, chrípkové ochorenia a bežné prechladnutia, na ktoré neúčinujú . Platí to pre užívanie antibiotík u detí i dospelých.

Prečo treba s antibiotikami u detí opatrne?

Pri podávaní antibiotík u detí by mali byť lekári a rodičia veľmi opatrní. Týka sa to voľby antibiotika, vhodnej dávky, dĺžky podávania, aj opakovaného predpisovania antibiotík v krátkom čase za sebou. Detský organizmus totiž reaguje na podávanie antibiotika oveľa citlivejšie ako dospelý a neuvážené podávanie týchto liečiv môže mať aj dlhodobé následky.

Črevná mikroflóra je u detí chúlostivá a ľahko zareaguje na podanie antibiotika hnačkou, v horšom prípade výskytom iných závažnejších črevných ťažkostí ( najmä pri opakovanom a dlhodobom podávaní), čo okrem iného znamená ďalšie oslabenie dieťaťa, pretože sa mu zníži imunita a budú mu rýchlo chýbať tekutiny.  Rizikom je aj to, že dieťa na podané antibiotikum alergicky zareaguje.

Ako lekár zistí, či dieťa potrebuje antibiotiká? 

Lekár má niekoľko možností, ktorými si môže overiť, že antibiotikum podáva správne. V prvom rade musí zistiť, či je antibiotikum vôbec nutné nasadiť. Toto jeho rozhodnutie sa odvíja od  výivinu choroby do dňa, keď detský pacient príde, aj celkových vyšetrení. K tomu sa môže pripojiť vhodný test ako napríklad CRP-test alebo odber krvi na krvný obraz, sedimentáciu, test na streptokoky a iné. Tieto testy sú väčšinou veľmi rýchle, výsledok je zrejmý buď ihneď (CRP-test) alebo väčšinou do niekoľkých dní. Lekár tiež musí zvoliť správny druh antibiotika podľa prípadného nálezu mikróbov.

Všeobecne sa dá povedať, že podávanie antibiotík u detí do jedného roka by malo byť úplne mimoriadne a podložené vhodnými testami. U detí predškolského veku je bežný výskyt až 10 infekcií ročne, ale vo veľkej väčšine prípadov sú to vírusové infekcie a pred podaním antibiotík u detí tohto veku by mala byť nutné overiť správnosť ich podania jedným alebo dvoma testami. U inak zdravého dieťaťa je však vhodné prvé dni vyčkať doma, kontrolovať teplotu a ostatné príznaky (nádchu, kašeľ) liečiť bežnými voľlnopredjnými sirupmi a liekmi. Až vtedy, ak sa stav dieťať nezlepšuje alebo naopak zhoršuje, treba vyhľadať lekára. Ak dieťa nereaguje ani na správne zvolenú a opakovanú liečbu antibiotikami, je vhodné imunologické vyšetrenie.

Aké antibiotiká sa u detí používajú najčastejšie a v akej dávke?

Sú to účinné látky zoradené medzi penicilíny, cefalosporíny, makrolidy a sulfónamidy. Dávka antibiotika u detí sa určuje podľa hmotnosti (je stanovená maximálna denná dávka na kg hmotnosti dieťaťa a tá je potom rozdelená podľa druhu antibiotika do niekoľkých jednotlivých dávok). Dĺžka podávania antibiotika u detí závisí od konkrétnej bakteriálnej infekcie i druhu antibiotika, ale najčastejšie býva 5 - 14 dní (Tento čas je potrebné pri normálnom priebehu liečby vždy dodržať!. Pri správnej antibiotickej liečbe môžeme očakávať, že začne zaberať väčšinou po 48 hodinách. Výhodou môže byť opakovanie CRP vyšetrenia, keď pri správne zvolenom antibiotiku je práve po 48 hodinách viditeľný pokles vysokých hodnôt typických pre bakteriálnu infekciu.

Ako antibiotiká správne podávať deťom? 

Veľmi dôležité  je podávať antibiotiká s ohľadom na stravu dieťaťa (pred jedlom, po jedle, odstup od podania mliečnych výrobkov a minerálok alebo od kyslých potravín), podávať ich pravidelne (po 6, 8, 12 alebo 24 hodinách), dostatočne piť a držať dieťa v pokoji, správne uchovávať antibiotikum( napríklad v chladničke, ak je to nutné), liek poriadne premiešať pred každým použitím a dohliadnuť na užitie, ak dieťa liek odmieta alebo zvracia. V niektorých prípadoch pomôže voľba inej  formy lieku (napríklad tablety namiesto sirupu a naopak).

A čo probiotiká?

Pre deti užívajúce antibiotiká môže byť niekedy vhodné podávanie probiotík.Môžu totiž zmierniť nežiaduce účinky liečby (tráviace ťažkosti, najčastejšie hnačka). Odporúča sa začať užívať probiotiká už od začiatku brania antibiotík a až na výnimky vždy s minimálnym trojhodinovým odstupom od podania antibiotika. Vhodné je tiež pokračovať s probiotikami ešte niekoľko dní po skončení antibiotickej liečby.

Pre deti, ktoré sú často choré a je im nutné opakovane predpisovať antibiotiká, lekári sa často rozhodnú v medziobdobí, keď je dieťa zdravé, podávať im liečbu na posilnenie imunity.