Cudzie teleso v nose, uchu či bruchu? Ako pomôcť dieťaťu?

Prípady cudzích telies v detskom organizme nie sú ojedinelé a niektoré z nich môžu viesť až k operačnému zákroku.

Rodičia s deťmi, ktoré vdýchnu, zjedia alebo si niekam do tela vložia cudzí predmet, prichádzajú do nemocníc pomerne často.  

"Typicky sa s tým stretávame najmä u malých detí vo veku 6 mesiacov až 3 rokov, kedy sa začínajú aktívnejšie zoznamovať s vecami okolo seba, sú veľmi zvedavé, učia sa používať rúčky a samostatnejšie sa pohybovať. Zvýšenú pozornosť si zasluhujú tiež deti, ktoré sú napriek svojmu veku nejako mentálne hendikepované a nevedia správne používať predmety okolo seba, alebo majú rôzne psychiatrické ťažkosti a nie sú schopné zodpovedne riadiť svoje konanie. Objavujú sa, bohužiaľ, aj prípady, kedy sa dokáže, že cudzie teleso bolo zavedené do detského organizmu násilným cudzím zavinením s úmyslom poškodiť," hovorí lekár Detského oddelenia kežmarskej nemocnice MUDr. Jozef Serafín.

Zvyčajne rodičia prídu s dieťaťom k lekárovi s tým, že buď sami priamo videli, ako napríklad prehltlo nejaký predmet, alebo to predpokladajú,

"Najčastejšie sa cudzie teleso v detskom organizme nájde práve v uchu, v ústach a v nose. Často ho však nájdeme v rôznych častiach dýchacej trubice, tráviaceho či dokonca urogenitálneho traktu. V každom prípade to predstavuje pre dieťa riziko. Dôležitá je lokalita, kde ho objavíme a tiež jeho tvar a veľkosti či prípadné chemické zloženie. Dôležité je tiež, ako dlho je už v tele a aké komplikácie môže spôsobiť," hovorí MUDr. Serafín.

Signály, že dieťa má v sebe cudzie teleso, môžu byť rôzne. "Rodičom sa môže zdať, že dieťa ,nie je vo svojej koži‘. Malé deti zvyknú viac alebo inak plakať ako obvykle a bývajú nespokojnejšie. Staršie deti môžu vyhýbavo komunikovať, báť sa, sťažovať sa na bolesti v postihnutej časti tela. Ďalšie príznaky sa odvíjajú od typu cudzieho telesa a miesta, kam sa v organizme dostalo. Pri zasiahnutí dýchacích ciest dominuje kýchanie a kašeľ. Týmto obranným reflexom sa telo snaží vypudiť predmet von. Ak sa to nepodarí, dieťa sa môže udusiť. Pri prehltnutí cudzí predmet dokáže spôsobiť nepriechodnosť tráviacej trubice alebo poškodiť jej stenu, čo môže viesť k jej prederaveniu, krvácaniu do okolia či môže spôsobiť začiatok a šírenie infekcie," hovorí lekár.

Z praxe si MUDr. Serafín spomína na nepríjemný prípad, ktorý takmer skončil tragicky. 

"V spolupráci s ORL lekármi sme sa starali o 9-ročného chlapca. Rodičia pri príchode na ambulanciu povedali, že má 3 dni v ľavom uchu ,guľôčku‘. Pri ORL vyšetrení sa zistilo, že je to okrúhla alkalická baterka, ktorú sa podarilo vybrať klieštikmi. O pár dní neskôr prišli opäť, že sa ich syn sťažuje na bolesti, tentokrát pravého ucha, kde si zasunul opäť baterku. Okrem zápalu, bolesti a horúčky mu spôsobila opuch a odumretie tkaniva na stene zvukovodu, takže sa ju nepodarilo jednoducho vybrať ani vypláchnuť. Chlapec musel podstúpiť operáciu v celkovej anestézii. Napriek prederaveniu blanky ušného bubienka sa všetko dobre skončilo a chlapcovi sa sluch alebo okolité kostné štruktúry natrvalo nepoškodili, ani nedošlo k závažnému šíreniu infekcie."

Ako však podobnej situácii predísť? "Je dôležité klásť dôraz na správny výber hračiek zodpovedajúcich veku a mentálnej zrelosti detí. Pomáha tiež odstrániť z dosahu dieťaťa malé predmety. Deťom tiež treba venovať primeranú pozornosť pri hre a iných denných aktivitách, aby sme mohli  včas zasiahnuť. Ak by aj niečo ušlo pozornosti rodiča, ak má s dieťaťom dobrý a láskavý vzťah, je pravdepodobnejšie, že sa mu samo prizná, ako by zo strachu pred krikom a trestom ,malo zatĺkať‘.“