Polojasno
11°
Bratislava
František
4.10.2022
Ako sa v horúčavách chrániť pred odpadnutím? Keď sme smädní, je už neskoro!
Zdielať na

Ako sa v horúčavách chrániť pred odpadnutím? Keď sme smädní, je už neskoro!

Pitný režim je dôležitý aj pri šoférovaní.

V horúcich dňoch, keď sa teploty šplhajú až na tridsať stupňov, sú dehydratáciou ohrození najmä seniori a malé deti. Keď sme smädní, pre naše telo je už neskoro.

Horúčavy znamenajú veľkú záťaž najmä pre starších ľudí a malé deti. Obe tieto skupiny majú totiž menší pocit smädu a nižší podiel vody v tele, ktorý sa ľahko vyčerpá. U seniorov to súvisí s postupujúcim vekom, u detí, naopak, s malou hmotnosťou a výdržou organizmu.

Preto práve starší ľudia a deti sú najviac náchylní na kolaps. Dehydratácia sa u nich rozvíja rýchlo a môže ohroziť ich život. Tento nebezpečný stav vzniká ľahko a často nepozorovane. Príjem tekutín je vtedy nižší než ich výdaj. Zvyčajne pre vysokú vonkajšiu teplotu, zvýšené potenie či fyzickú námahu.

Starší ľudia často užívajú diuretiká, lieky na odvodnenie, a vedome obmedzujú prísun tekutín napríklad preto, že sa pre zhoršenú pohyblivosť ťažko dostanú na toaletu. Voda je pritom pre náš organizmus nenahraditeľná, je to základná súčasť každej bunky v tele. Naše telo obsahuje asi 65 až 75 percent vody. Tá sa podieľa na prísune rôznych živín do buniek prostredníctvom tekutín a potravy a pri vylučovaní berie so sebou z tela rôzne odpadové látky

Čo sa v našom tele deje pri nedostatku tekutín?

To, že nám chýbajú, sa prejaví veľmi rýchlo. Prvé príznaky, že telo má málo vody, však nepostrehneme ľahko. Prvý stupeň dehydratácie prináša únavu, sucho v ústach, bolesti hlavy, podráždenosť, pocity otupenosti, apatiu, závraty.
Nebezpečné je, že človeka v tejto situácii ešte stále nesmädí. Telo nedáva povel napiť sa. Skôr použiť nejaký prostriedok proti únave – väčšinou kávu. Kofeín však spôsobí ešte väčšie odvodnenie tela. 

Ako spoznáme dehydratáciu?

Dehydrovaný človek má vpadnuté oči, menej močí, zvýši sa mu tepová frekvencia a zníži sa krvný tlak. Práve s touto nerovnováhou sa spája riziko kolapsu. Zhorší sa okysličovanie krvi a tým aj zásobovanie všetkých tkanív kyslíkom. Prehĺbenie dehydratácie sa prejaví zníženou elasticitou kože: ak urobíme na koži záhyb, len ťažko sa vracia späť.

Zhustená krv viac zaťažuje srdce, znižuje prietok vlásočnicami a zhoršuje prekrvenie orgánov. Zvyšuje sa riziko trombózy, srdcových a mozgových príhod. U ľudí, ktorí trpia chronickými chorobami, sa zhoršuje celkový stav. Odvádzanie splodín je nedostatočné, v neskorších štádiách to môže viesť dokonca k zlyhaniu obličiek.

Ak sa straty tekutín v organizme priebežne nevyrovnávajú, nastáva ich nadmerný úbytok – dehydratácia. Mierna dehydratácia, čiže strata tekutín o dve percentá, čo znamená asi 1,6 litra u osoby vážiacej 80 kilogramov, znižuje telesný výkon až o dvadsať percent. Ťažká dehydratácia, strata tekutín o štyri a viac percent, znižuje výkon tela o polovicu! Strata tekutín nad šesť percent už vedie ku kolapsu, ktorý sa môže skončiť smrťou.

Aj mierna dehydratácia však môže nenapraviteľne poškodiť zdravie, najmä ak má človek problémy so srdcom alebo s obličkami. Ako sa teda v týchto horúčavách uchrániť pred odpadnutím a „výletom“ sanitkou do nemocnice? V prvom rade dostatočným príjmom tekutín počas celého dňa. Denne vylúčime asi dva až dva a pol litra vody. To znamená, že toľko by sme mali aj prijať. Musíme brať do úvahy nielen aktuálne počasie, ale aj pobyt v suchom prostredí, svoju fyzickú aktivitu a podobne.

Podľa lekárov treba v týchto dňoch začať piť už od rána.

  • Výber nápoja je dôležitý. Nemá dráždiť žalúdok a má sa dobre vstrebávať. Ideálna je, samozrejme, čistá voda.
  • Odporúčaná denná spotreba tekutín je 30 až 35 mililitrov na kilogram hmotnosti tela pri bežnom zaťažení.
  • Keď máme pocit smädu, je už neskoro! Vtedy sme už stratili viac ako dve percentá tekutín a v tele ich je naozaj málo.

Súvisiace články

Najčítanejšie