Nenápadný zabijak: Rakovinu pľúc si ľudia často zamieňajú s pretrvávajúcou infekciou

Rakovina pľúc postihuje mužov i ženy, fajčiarov aj nefajčiarov. Keď sa príznaky objavia, nádor už môže byť rozšírený do svojho okolia, či iných orgánov.

Trpíte suchým, dlhotrvajúcim, úporným kašľom dlhšie ako tri týždne, hoci beriete lieky proti kašľu? Fajčíte a charakter vášho kašľa sa náhle zmenil? Mali ste nedávno opakovaný zápal pľúc či priedušiek, na ktorý ťažko zaberala antibiotická liečba? Objavil sa zápal znovu na rovnakom mieste?

Asi každý sa zľakne, keď sa röntgenovej snímke jeho hrudníka lekárovi niečo nepozdáva. Ľudia, ktorí fajčia, sa takýmto preventívnym kontrolám snažia väčšinou vyhnúť. Niektorí neprídu ani vtedy, keď zaznamenajú vo vykašľanom hliene krv, alebo dokonca veľmi krvavý vykašľaný hlien. Mnohí fajčiari to považujú za normálne, rovnako ako to, že sa zadýchavajú, prípadne ich bolí v hrudníku. Varovným signálom býva pre nich až to, že výrazne schudnú, hoci nezmenili stravu a cítia nevysvetliteľné nechutenstvo, únavu a slabosť.

Nenápadný zabijak

Málokto vie, že rakovina pľúc sa v počiatočných štádiách často vôbec neprejavuje. Až 25 percent pacientov nespozoruje spočiatku žiadny chorobný prejav. Každý zo spomínaných príznakov je preto dôležitý a jeho príčinu treba zistiť čo najskôr. Ak fajčíte, alebo ste s fajčením prestali až po rokoch, je dôvod na opatrnosť o to väčšia. Aj keď ste zaznamenali len jeden zo spomínaných príznakov, objednajte sa k vášmu lekárovi

Suchý neutíšiteľný dlhodobý kašeľ je jedným z najčastejších prejavov nádoru na pľúcach. Ak ste okrem neho spozorovali aj vykašliavanie krvi, či prekonali v krátkej dobe dva či viaceré infekcie dýchacích ciest, je nutné okamžite absolvovať podrobné zobrazovacie vyšetrenia - röntgen pľúc, počítačovú tomografiu hrudníka, či magnetickú rezonanciu a ďalšie odborné vyšetrenia. Lekár vás neodkladne pošle k špecialistovi. Rakovina pľúc postihuje mužov i ženy, fajčiarov aj nefajčiarov. Keď sa príznaky objavia, nádor už môže byť rozšírený do svojho okolia, či iných orgánov.

Častá rakovina

Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rakovinové ochorenia vôbec. U mužov ide dokonca o druhé najčastejšie onkologické ochorenie, hneď za rakovinou prostaty. Priemerný vek, v ktorom ochorenie vypukne, je 55 - 60 rokov. Rizikovými faktormi sú predovšetkým fajčenie, pasívne vdychovanie cigaretového dymu a prašnosť životného či pracovného prostredia. Diagnóza by mala byť stanovená čo najskôr, aby sa okamžite mohlo začať s liečbou. Pri rakovine pľúc totiž rozoznávame aj malobunkové karcinómy, ktoré začínajú metastázovať už v ranom štádiu. Tvoria asi 25 percent prípadov.

Až v 80 percentách prípadov sa zároveň so stanovením diagnózy zistia aj metastázy na iných orgánoch - napríklad na pečeni, alebo v kostiach.

Druhým typom sú nemalobunkové karcinómy, ktoré rastú prevažne lokálne. Kvôli vysokej pravdepodobnosti návratu choroby nie je prognóza na vyliečenie príliš optimistická. Iba dvadsať percent nemalobunkových nádorov pľúc môže byť operovaných. Päť rokov po operácii žije len asi 30 až 50 percent operovaných. Z neoperovaných pacientov, ktorí podstúpili ožarovanie, žije po piatich rokoch len asi 20 až 30 percent. S výskytom metastáz a malobunkových karcinómov sa prognóza ešte zhoršuje. Priemerný čas života je vtedy 4 až 12 mesiacov. Tieto čísla vyzerajú hrozivo, sú však aj výnimky. Dôležité je čo najskoršie odhalenie choroby, preto sú nevyhnutné pravidelné preventívne prehliadky u lekára, ktorý môže pri podozrení okamžite zabezpečiť potrebné vyšetrenia.

Nepríďte neskoro

Rakovina pľúc je jednou z najčastejších príčin úmrtí na onkologické ochorenia vo svete a Slovensko žiaľ tento trend kopíruje. Ročne je u nás diagnostikovaných asi 2 500 nových prípadov. Počet pacientov stále narastá, v dvadsiatych rokoch minulého storočia bol pacient s rakovinou pľúc raritou. Dnes je to celosvetovo druhé najčastejšie nádorové ochorenie u mužov a tretie najčastejšie u žien. Každý rok pribudne 1,3 miliónov nových prípadov. Každých 30 sekúnd zomrie jeden človek kvôli rakovine pľúc. Podľa posledných prieskumov trpí rakovinou pľúc celosvetovo 12,7 milióna ľudí a ročne zomrie takmer 8 miliónov pacientov.

Najviac mužov s rakovinou pľúc žije vo východnej a južnej Európe a severnej Amerike. Naopak, najviac žien s nádorovým ochorením pľúc je v Číne. Rakovina pľúc je predovšetkým ochorenie starších ľudí. Takmer 70 percent pacientov s diagnózou rakoviny pľúc má viac ako 65 rokov, zatiaľ čo menej ako tri percentá karcinómov pľúc sa vyskytuje u osôb mladších ako 45 rokov. Príčinou veľkého počtu úmrtí na toto agresívne nádorové ochorenie je práve fakt, že ľudia prichádzajú k lekárovi v mnohých prípadoch neskoro.

Nie je to len infekcia

Príznaky rakoviny pľúc sú naozaj rôzne a zvyčajne sa vyskytuje len niektorý z nich. Ich výskyt totiž závisí od veľkosti nádoru, ako aj od jeho umiestnenia. Varovné signály choroby si ľudia často zamieňajú s pretrvávajúcou infekciou dýchacích ciest. Postupný rast nádorového tkaniva ovplyvňuje dýchanie a spôsobuje kašeľ, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, zápaly tkaniva alebo vykašliavanie krvi. Ak sa rakovina rozšírila do iných častí organizmu, napríklad do kostí, môže vyvolať silnú až neznesiteľnú bolesť. Metastázovanie do mozgu môže spôsobovať rozmazané videnie, bolesti hlavy, kŕče alebo príznaky mozgovej príhody.

Rastúci nádor pľúc, tak ako iné druhy rakoviny, tiež môže produkovať niektoré biologicky aktívne látky či hormóny. Spôsobuje tak nenápadné, časom však podozrivé telesné prejavy. Patria medzi ne zvýšená telesná teplota, anémia, svrbenie kože alebo vyrážka, rôzne prejavy hormonálnej nerovnováhy. Netreba zabúdať ani na celkové, nešpecifické telesné príznaky, ktoré naznačujú možnú prítomnosť nádoru v tele - slabosť, strata hmotnosti, vyčerpanosť, sklesnutosť.

Ste aj vy rizikový?

Až v takmer 90 % prípadov je rakovina pľúc spôsobená fajčením. Práve preto sú fajčiari najohrozenejšou skupinou. Muži fajčiari majú 23-krát vyššie riziko úmrtia na rakovinu pľúc, ako nefajčiari. U žien fajčiarok je to 13-krát vyššia pravdepodobnosť. Ich pľúcne bunky sa totiž postupne menia a tieto zmeny môžu viesť k vzniku nádoru. Treba myslieť na to, že cigaretový dym ohrozuje aj nefajčiarov, ktorí sú nútení zdržiavať sa v zadymených priestoroch.

Zvýšenú pozornosť by riziku ochorenia mali venovať tiež ľudia, ktorí sú vystavení radónu v stavebnom materiáli, prichádzajú do kontaktu s azbestom, výfukovými plynmi, či pracujú v prašnom prostredí. V posledných rokoch rastie výskyt tejto choroby aj u ľudí, ktorí nikdy v živote nefajčili. Medzi pacientmi - nefajčiarmi je asi 10 percent mužov a až tretina žien, ktoré cigaretám nikdy neholdovali. Istú úlohu zohráva zrejme aj genetická predispozícia, nie je však doteraz objasnená.