Koniec rizika budúcej neplodnosti u chlapcov bojujúcich s rakovinou? Nový objav dáva veľkú nádej

Liečba detskej leukémie so sebou nesie okrem iného častú budúcu neplodnosť chlapcov. Teraz sa však zdá, že pre týchto malých pacientov vedci našli riešenie.

Jednou z najčastejších detských foriem rakoviny je akútna lymfoblastická leukémia. Tá sa dá našťastie pri včasnom odhalení úspešne liečiť, avšak treba pri nej nasadiť agresívne cytostatiká, ktoré majú za úlohu zničiť rýchlo sa množiace bunky, s ktorými je spojené aj bujnenie nádoru.

Lenže rýchlo sa množia aj spermie, ktoré sú tiež bunkami, takže cytostatiká môžu ohroziť aj budúcich potomkov chlapcov a tiež mužov, ktorí deti zatiaľ nemajú, ale leukémiu áno. Zrelé spermie sa začínajú tvoriť počas puberty a u mužov sa potom tvoria celý život, hoci ich množstvo s vekom klesá. Škodlivá je pre ne samozrejme aj rádioterapia (ožarovanie).

Kryokonzervácia vyrieši neplodnosť

Anja Borgmann-Staudt v materiáli spísanom v spolupráci s nemeckou Odbornou spoločnosťou pre detskú onkológiu a hematológiu tvrdí, že až tretina mužov (33 %) liečených v detstve a dospievaní chemoterapiou alebo rádioterapiou môže byť neplodná. V celej populácii je to asi 5%. Okrem cytostatík sa v menšej miere používa aj transplantácia kostnej drene, ktorá spermie neohrozuje.

Vďaka novej štúdii publikovanej v časopise PLOS Biology sa však zdá, že existuje cesta, ako plodnosť chlapcov s leukémiou zachovať a tiež ako ju obnoviť u mužov bojujúcih s rakovinou. Štúdia totiž ukázala, že aj 20 rokov mrazené myšie tkanivo môže začať produkovať životaschopné spermie. Možnou stratégiou na zachovanie plodnosti u mužov s leukémiou tak môže byť pred liečbou odobraté spermatogénne tkanivo zo semenníkov a jeho uchovanie v mrazenom stave.

Očakáva sa, že takáto kryokonzervácia a následná transplantácia po vyliečení môže obnoviť funkciu tvorby spermií aj u mužov, ktorí v detstve či mladosti prekonali chemoterapiu, ktorá im schopnosť počatia poškodila. Nič však nie je stopercentne isté, pretože testy na myšiach sú jedna vec a u človeka druhá. Vedci teda chcú problém ďalej skúmať, napriek tomu podľa nich aktuálny objav dáva nádej.