Parkinsona môže odhaliť obyčajný ušný maz, hovoria vedci

Na prvý pohľad ide o maličkosť, ktorú si väčšina ľudí u seb sotva všimne. Ušný maz ale môže povedať informácie o tom, čo sa deje v tele. Vedci preto skúmajú, či by z jeho zloženia išlo odhaliť Parkinsonovu chorobu už v ranej fáze.

Ľudské telo o sebe neustále prezrádza rôzne informácie. Stačí ich vedieť čítať. Vedci už dnes dokážu skúmať chemické látky v dychu, pote alebo krvi az ich zloženia vyčítať, či sa v organizme nedeje niečo neobvyklé.

Podobne je na tom aj ušný maz , nejde len o nečistotu. Je to zmes tukových látok, buniek aj rôznych chemických zlúčenín. Tie tam vzniknú pri bežnom fungovaní tela. A práve tieto látky môžu reagovať na zmeny v organizme napríklad pri zápaloch alebo neurologických ochoreniach.

Prečo vedcov zaujíma práve ucho

Predtým sa podobné výskumy zameriavali skôr na maz na koži. Ten ale môže byť ovplyvnený prostredím. Stačí znečistený vzduch, vlhkosť alebo kozmetika a chemické zloženie sa môže zmeniť.

Ušný maz má v tomto smere jednu veľkú výhodu, pretože vzniká vo vnútri zvukovodu . Tam je dobre chránený pred okolitými vplyvmi . Vďaka tomu môže lepšie povedať to, čo sa skutočne deje vo vnútri tela. Navyše sa veľmi ľahko odoberá. Stačí jednoduchý ster, ktorý zaberie pár sekúnd.

Čo ukázal samotný výskum

Na túto možnosť sa zameral tím vedcov z Číny vedený Hao Dongom a Danhuou Zhu. Do ich štúdie sa zapojilo niečo cez dve stovky dobrovoľníkov, presnejšie 209 ľudí. Z nich:

• 108 účastníkov malo diagnostikovanú Parkinsonovu chorobu
• 101 ľudí tvorilo kontrolnú skupinu bez tohto ochorenia

Vo vzorkách ušného mazu sa nakoniec objavil rozdiel, ktorý vedcov zaujal . U ľudí s Parkinsonom totiž nebolo chemické zloženie úplne rovnaké ako u zdravých dobrovoľníkov. Niektoré látky sa objavili v inom množstve, a práve to by mohlo v budúcnosti pomôcť pri hľadaní tejto choroby.

Chemický odtlačok choroby

Výskumníci nakoniec vytipovali štyri látky , ktoré sa medzi oboma skupinami líšili najviac. Išlo o etylbenzén, 4-etyltoluén, pentanal a 2-pentadecyl-1,3dioxolan . Tieto zlúčeniny by mohli fungovať ako takzvané biomarkery. Inými slovami ako chemické stopy, ktoré môžu upozorniť na prítomnosť určitej choroby.

Nejde pritom o to, že by jedna látka sama o sebe znamenala Parkinsonovu chorobu. Dôležitá je ich kombinácia . Tá totiž vytvára špecifický chemický profil, ktorý sa u pacientov s týmto ochorením objavuje častejšie.

Do hry s umelou inteligenciou

Vedci potom skúsili ešte jednu vec. Do analýzy zapojili umelú inteligenciu . Cieľom bolo zistiť, či by tieto rozdiely dokázal rozpoznať aj počítač. Algoritmus dostal údaje zo vzoriek ušného mazu a postupne sa na nich „učil“. Teda hľadal vzory, ktoré sa objavujú u ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Keď potom vedci systému predložili nové vzorky , dopadol test prekvapivo dobre. Umelá inteligencia dokázala správne rozlíšiť , ktoré patria pacientom a ktoré zdravým ľuďom s presnosťou zhruba 94 percent . Na taký jednoduchý spôsob testovania je to veľmi sľubný výsledok.

Prečo by to mohlo byť dôležité

Parkinsonova choroba nevznikne zo dňa na deň. Vyvíja sa pomaly a dlho o sebe nedáva vedieť. Človek si často všimne problémy až vo chvíli, keď sa objaví tras rúk, stuhnutosť svalov alebo pomalšie pohyby. Práve preto sa vedci snažia nájsť spôsob, ako chorobu odhaliť skôr.

Test z ušného mazu by v budúcnosti mohol byť jednou z možností. Stačil by jednoduchý ster zo zvukovodu a krátka analýza vzorky. Zatiaľ je ale potrebné brať výsledky s rezervou . Štúdia prebehla len na malej skupine ľudí av jednom výskumnom centre.