Odborníci: Stigma je hlavný dôvod, prečo sa ľudia nestarajú o svoje duševné zdravie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia vydáva najprestížnejší medicínsky časopis The Lancet obsiahlu štúdiu venovanú stigmatizácii a diskriminácii v oblasti duševného zdravia. Odporúčania sú výsledkom spolupráce desiatok ľudí so skúsenosťou s duševným ochorením, výskumníkov a ďalších špecialistov.
Duševné zdravie ľudí sa zhoršilo. Ako si poradiť s úzkosťou?
Stigmatizácia duševných ochorení predstavuje dlhodobý a pretrvávajúci problém. Silným podnetom na odstránenie stigmy duševného ochorenia je napríklad pandémia covidu-19, počas ktorej došlo len v prvom roku k 25 % nárastu prípadov depresie a úzkosti. Ďalej je to starnutie populácie, ktoré má za následok vyšší výskyt demencií, alebo očakávanej či neočakávanej globálnej krízy.
Podľa odhadov žije s duševným ochorením každý ôsmy človek, teda takmer miliarda ľudí na celom svete. Alarmujúci je aj stav duševného zdravia mladej generácie, v ktorej evidujeme problémy duševného charakteru u každého siedmeho človeka vo veku 10-19 rokov. Všetci títo ľudia čelia dvojitému ohrozeniu. Okrem dopadov samotného ochorenia sú to škodlivé sociálne dôsledky stigmatizácie a diskriminácie.
Komisia preskúmala dôkazy o vplyvoch stigmatizácie a diskriminácie vo viac ako 40 krajinách sveta a potvrdzuje, že oba tieto faktory vedú k vylúčeniu ľudí s duševným ochorením zo spoločnosti ak odopieraniu základných ľudských práv vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu alebo pracovnému uplatneniu.
„Stigma duševného ochorenia spočíva v predsudkoch voči ľuďoms duševným ochorením založených na strachu či neznalosti. V mnohých prípadoch sú im prisudzované záporné alebo neakceptovateľné vlastnosti, ako aj k oblasti duševného zdravia celkovo.Stigmatizáciu považujeme za jednu z hlavných príčin, prečo sa ľudia efektívne nestarajú o svoje duševné zdravie a nevyhľadávajú včas odbornú pomoc,“ pripomína riaditeľ českého Národného ústavu duševného zdravia PhDr. Peter Winkler, Ph.D.
Stigma, predsudky a diskriminácia voči ľuďom s duševným ochorením môžu byť pomerne nenápadné, alebo naopak úplne zjavné. Bez ohľadu na ich podobu a rozsah ale v konečnom dôsledku prakticky vždy vedú k poškodeniu samotných chorých, ich blízkych a vo finále aj celej spoločnosti. Práve rôzne predsudky sú zodpovedné aj za podfinancovanie systému starostlivosti o duševné zdravie. Celosvetovo predstavujú výdavky na duševné zdravie zo zdravotníckych rozpočtov v priemere iba 2 % celkových investícií do zdravotnej starostlivosti, hoci duševné ochorenia reálne spôsobujú oveľa väčšiu záťaž.