Odborníci: Stigma je hlavný dôvod, prečo sa ľudia nestarajú o svoje duševné zdravie

Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia vydáva najprestížnejší medicínsky časopis The Lancet obsiahlu štúdiu venovanú stigmatizácii a diskriminácii v oblasti duševného zdravia. Odporúčania sú výsledkom spolupráce desiatok ľudí so skúsenosťou s duševným ochorením, výskumníkov a ďalších špecialistov.

Stigmatizácia duševných ochorení predstavuje dlhodobý a pretrvávajúci problém. Silným podnetom na odstránenie stigmy duševného ochorenia  je napríklad pandémia covidu-19, počas ktorej došlo len v prvom roku k 25 % nárastu prípadov depresie a úzkosti. Ďalej je to starnutie populácie, ktoré má za následok vyšší výskyt demencií, alebo očakávanej či neočakávanej globálnej krízy.

Podľa odhadov žije s duševným ochorením každý ôsmy človek, teda takmer miliarda ľudí na celom svete.  Alarmujúci je aj stav duševného zdravia mladej generácie, v ktorej evidujeme problémy duševného charakteru u každého siedmeho človeka vo veku 10-19 rokov.  Všetci títo ľudia čelia dvojitému ohrozeniu. Okrem dopadov samotného ochorenia sú to škodlivé sociálne dôsledky stigmatizácie a diskriminácie.

Komisia preskúmala dôkazy o vplyvoch stigmatizácie a diskriminácie vo viac ako 40 krajinách sveta a potvrdzuje, že oba tieto faktory vedú k vylúčeniu ľudí s duševným ochorením  zo spoločnosti ak odopieraniu základných ľudských práv vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu alebo pracovnému uplatneniu.

„Stigma duševného ochorenia spočíva v predsudkoch voči ľuďoms duševným ochorením založených na strachu či neznalosti. V mnohých prípadoch sú im prisudzované záporné alebo neakceptovateľné vlastnosti, ako aj k oblasti duševného zdravia celkovo.Stigmatizáciu považujeme za jednu z hlavných príčin, prečo sa ľudia efektívne nestarajú o svoje duševné zdravie a nevyhľadávajú včas odbornú pomoc,“ pripomína riaditeľ českého Národného ústavu duševného zdravia PhDr. Peter Winkler, Ph.D.

Stigma, predsudky a diskriminácia voči ľuďom s duševným ochorením môžu byť pomerne nenápadné, alebo naopak úplne zjavné. Bez ohľadu na ich podobu a rozsah ale v konečnom dôsledku prakticky vždy vedú k poškodeniu samotných chorých, ich blízkych a vo finále aj celej spoločnosti. Práve rôzne predsudky sú zodpovedné aj za podfinancovanie systému starostlivosti o duševné zdravie. Celosvetovo predstavujú výdavky na duševné zdravie zo zdravotníckych rozpočtov v priemere iba 2 % celkových investícií do zdravotnej starostlivosti, hoci duševné ochorenia reálne spôsobujú oveľa väčšiu záťaž.