Záchranár: Ako poskytnúť prvú pomoc cyklistovi po páde?

Docent MUDr. Viliam Do­biáš je vedúci Katedry urgentnej medicíny a viceprezident Slovenského Červeného kríža. Na otázku, kto najčastejšie poskytuje prvú pomoc cyklistom, s trochou irónie odpovedá, že najčastejšie nikto.

Akú prvú pomoc treba poskytnúť cyklistovi po páde?

Po každom úraze treba zistiť dve veci – vedomie a dýchanie. "Vedomie zistíme oslovením a zatrasením. Buď dotyčný nezareaguje nijako, alebo tam nejaká reakcia je. Pozeráme, či sa mu hýbe hrudník, ak si nie sme istí, zakloníme hlavu, čím sa uvoľnia dýchacie cesty. Rozhodne neskúšame žiadne vyťahovanie jazyka,"varuje MUDr.Dobiáš Priložíme mu ucho k ústam, pozeráme, či sa dvíha hrudník, a zisťujeme, či cítime alebo necítime vzduch na uchu. Ak je cyklista pri vedomí a dýcha, poskytujeme prvú pomoc podľa situácie a jeho zranení. "Ak je v bezvedomí a dýcha, treba ho uložiť do stabilizovanej polohy na boku. Ak nie je pri vedomí, nedýcha, treba začať s oživovaním – kardiopulmonálnou resuscitáciou. Môže byť pri vedomí a nedýchať. Ak je vyrazený dych, treba len dotyčného posadiť a upokojiť, dýchanie sa do 20 sekúnd obnoví samo,"tvrdí známy záchranár.

Aké sú následky úrazu hlavy na bicykli bez prilby?

Človek bol stvorený na rýchlosť šprintu na rovnom povrchu. "Úrazy hlavy pri páde vo vyššej rýchlosti a z výšky väčšej ako 150 až 180 cm, teda z polohy hlavy vyššej ako pri stoji na nohách, sú už neprirodzené. Na to boli vytvorené prilby. Tých 20 percent ťažkých úrazov sú pomliaždenia mozgu, majú trvalé následky a môžu zapríčiniť aj smrť. Ak by sa používali prilby pri všetkých rýchlostných športoch, 80 percent ľahkých úrazov by sa nestalo vôbec a tých 20 percent by bolo bez trvalých následkov. Najčastejším trvalým následkom je poúrazová epilepsia. Mať epilepsiu je obmedzujúce, toto ochorenie si vyžaduje doživotnú liečbu," vysvetľuje lekár.