Jasno
17°
Bratislava
Soňa
28.3.2024
Ste príliš mladí na demenciu? 13 dôvodov, prečo môžete mať problémy s pamäťou
Zdielať na

Ste príliš mladí na demenciu? 13 dôvodov, prečo môžete mať problémy s pamäťou

Archívna reportáž

Mozog by nemal starnúť rýchlejšie než zvyšok tela.

Z viac ako 55 miliónov ľudí žijúcich s demenciou na celom svete má približne 60 až 70 % z nich Alzheimerovu chorobu. A z týchto 33 až 38,5 milióna ľudí s Alzheimerovou chorobou začala strata pamäti alebo iné príznaky u 10 % z nich pred dosiahnutím veku 65 rokov.

Alzheimerova choroba je v skutočnosti najčastejšou príčinou demencie u mladých ľudí. Nedávna štúdia z Holandska zistila, že z ľudí so známou klasifikáciou ich mladej demencie malo 55 % Alzheimerovu chorobu, 11 % vaskulárnu demenciu, 3 % frontotemporálnu demenciu, 3 % demenciu Parkinsonovej choroby, 2 % demenciu s Lewyho telieskami a 2 % primárnu progresívnu afáziu.

Demencia u mladých ľudí je nezvyčajná

Demencia v mladom veku (podľa definície začínajúca pred dosiahnutím veku 65 rokov a niekedy nazývaná demencia so skorým nástupom) je nezvyčajná. Jedna štúdia v Nórsku zistila, že demencia v mladom veku sa vyskytla u 163 z každých 100 000 jedincov; to je u menej ako 0,5 % populácie. Takže, ak ste mladší ako 65 rokov a všimli ste si nejaké problémy s pamäťou, máte 99,5 % šancu, že tam bude iná príčina ako demencia.

Z tohto tvrdenia existuje niekoľko výnimiek. Niektorí ľudia majú gén pre amyloid nachádzajúci sa v Alzheimerových plakoch, u viac ako polovice ľudí s Downovým syndrómom sa rozvinie Alzheimerova choroba zvyčajne vo veku 40 až 50 rokov. Iné genetické abnormality, ktoré sa vyskytujú v rodinách, môžu tiež spôsobiť, že Alzheimerova choroba sa začne u ľudí vo veku 50, 40 alebo dokonca 30 rokov – ale mali by ste vedieť, či ste ohrození, pretože jeden z vašich rodičov by mal v tom prípade Alzheimerovu chorobu v mladom veku.

Ako sa líši Alzheimerova choroba so začiatkom v skorom veku od choroby s neskorým nástupom?

Prvá vec, ktorú treba jasne povedať, je, že tak ako neexistujú dvaja rovnakí ľudia, ani ľudia s Alzheimerovou chorobou nevykazujú rovnaké príznaky, aj keď sa choroba u nich začala v rovnakom veku. Napriek tomu existujú určité rozdiely medzi skorým a neskorým nástupom Alzheimerovej choroby.

Ľudia s typickou Alzheimerovou chorobou s neskorým nástupom počínajúc vo veku 65 rokov alebo neskôr vykazujú kombináciu zmien myslenia a pamäti v dôsledku Alzheimerovej choroby a tých zmien, ktoré sú súčasťou normálneho starnutia. Časti mozgu, ktoré sa pri normálnom starnutí menia najviac, sú predné laloky. Predné laloky sú zodpovedné za mnoho rôznych kognitívnych funkcií vrátane pracovnej pamäte. Vďaka nim máme schopnosť uchovávať informácie v hlave a manipulovať s nimi a taktiež prinášajú pohľad na problémy, ktoré človek má.

To znamená, že ľudia s Alzheimerovou chorobou v mladom veku môžu mať relatívne izolované problémy s ich epizodickou pamäťou – schopnosťou vytvárať si nové spomienky na zapamätanie si nedávnych epizód ich života. Ľudia s neskorým nástupom Alzheimerovej choroby vykazujú problémy s epizodickou pamäťou, pracovnou pamäťou a prehľadom. 

Depresia a úzkosť sú bežnejšie u mladých pacientov s Alzheimerovou chorobou

Ľudia s neskorým nástupom Alzheimerovej choroby vykazujú v priemere väčšie poškodenie myslenia a každodenných funkcií ako ľudia s Alzheimerovou chorobou v mladom veku, aspoň keď sa choroba začína. Keďže je však narušený aj ich prehľad, ľudia s neskorým nástupom choroby si tieto ťažkosti až tak nevšímajú. Väčšina pacientov s neskorým nástupom Alzheimerovej choroby povie, že ich problémy s pamäťou sú celkom mierne, alebo že nemajú vôbec žiadne problémy s pamäťou!

Čo by ste mali robiť, ak máte menej ako 65 rokov a máte problémy s pamäťou?

Ak máte menej ako 65 rokov a máte problémy s pamäťou, je veľmi nepravdepodobné, že by išlo o Alzheimerovu chorobu. Čo ešte môže spôsobovať problémy s pamäťou v mladom veku? 

  • Najčastejšou príčinou problémov s pamäťou pod 65 rokov je zlý spánok. Medzi ďalšie príčiny problémov s pamäťou u mladých ľudí patrí:
  • perimenopauza (obdobie tesne pred menopauzou), 
  • vedľajšie účinky liekov
  • depresia
  • úzkosť,
  • nelegálne drogy, 
  • alkohol, 
  • marihuana, 
  • poranenia hlavy, 
  • nedostatok vitamínov,
  • poruchy štítnej žľazy, 
  • chemoterapia, 
  • mŕtvica,
  • iné neurologické poruchy, napríklad prejav longcovidu.

Čo môžete urobiť, aby ste si zlepšili pamäť a znížili riziko demencie:

  • Cvičte aerobik.
  • Jedzte jedlá stredomorského štýlu.
  • Vyhnite sa alkoholu, kanabisu a drogám.
  • Dobre sa vyspite.
  • Zúčastňujte sa spoločenských aktivít.
  • Venujte sa novým aktivitám stimulujúcim myslenie, počúvajte hudbu, cvičte si všímavosť a udržujte si pozitívne myslenie.

Súvisiace články

Najčítanejšie