Jasno
Bratislava
Jaroslav
27.4.2024
Nová štúdia: zloženie črevného mikrobiómu môže mať vplyv na vznik cievnej mozgovej príhody!
Zdielať na

Nová štúdia: zloženie črevného mikrobiómu môže mať vplyv na vznik cievnej mozgovej príhody!

Zloženie mikrobiómu súvisí so vznikom a priebehom viacerých ochorení.

Španielski vedci prišli s tvrdením, že niektoré baktérie, ktoré sa vyskytujú v črevnom mikrobióme, majú vplyv na vznik cievnej mozgovej príhody alebo môžu zhoršiť zotavovanie sa z nej.

Nová štúdia, ktorú prezentovali na konferencii European Stroke Organization Conference, identifikovala kmene črevnej mikroflóry, ktoré sú spojené so závažnejšími mŕtvicami a horšou rekonvalescenciou po týchto cievnych príhodách. Podľa vedcov to dokazuje, že črevný mikrobióm by mohol byť dôležitým faktorom pri riziku mŕtvice a jej následkoch.

Štúdia presne určila špecifické skupiny baktérií, ktoré majú vplyv na horšie zotavenie z ischemickej cievnej mozgovej príhody v akútnej fáze po tejto príhode, teda počas 24 hodín, aj po troch mesiacoch.

Výskum identifikoval viaceré typy baktérií, ktoré sú spojené s rizikom ischemickej mozgovej príhody, vrátane typov Fusobacterium a Lactobacillus. Druhy baktérií s názvami Negativibacillus a Lentisphaeria boli spojené s vážnejším dosahom cievnej mozgovej príhody v akútnej fáze (po 6 a 24 hodinách). Kmeň Acidaminococcus zase súvisel so zlými funkčnými výsledkami po troch mesiacoch.

Dr. Miquel Lledós, hlavný autor štúdie z Laboratória farmakogenomiky a genetiky mŕtvice v Sant Pau Research Institute v Barcelone v ​​Španielsku, uviedol: „Vplyv črevného mikrobiómu – biliónov baktérií a iných mikroorganizmov, ktoré žijú v čreve – je ovplyvniteľný rizikový faktor spojený s rizikom vzniku cievnej mozgovej príhody s neurologickými následkami po cievnej mozgovej príhode. Väčšina výskumov však bola predtým vykonaná len na zvieracích modeloch. V tejto štúdii sme odobrali vzorky stolice (boli to prvé vzorky odobraté po CMP) od 89 ľudí, ktorí utrpeli ischemickú mozgovú príhodu. V porovnaní s kontrolnou skupinou sme boli schopní identifikovať viaceré skupiny baktérií, ktoré boli spojené s vyšším rizikom ischemickej cievnej mozgovej príhody."

Ischemická cievna mozgová príhoda nastáva najčastejšie vtedy, keď krvná zrazenina blokuje prívod krvi do mozgu a je aj najčastejším typom cievnej mozgovej príhody. V Európe každý rok postihne 1,3 milióna ľudí mozgová príhoda a je to druhá najčastejšia jednotlivá príčina smrti.

„Tento objav otvára vzrušujúcu perspektívu, že v budúcnosti môžeme byť schopní predchádzať mŕtviciam alebo zlepšiť zotavovanie po cievnych mozgových príhodách skúmaním črevnej mikroflóry. Aj v rámci skúmania vplyvu črevného mikrobiómu na iné ochorenia sa uskutočňujú klinické štúdie, kde výskumníci ovplyvňujú črevnú flóru zmenami stravy alebo transplantáciou stolice od zdravých jedincov. Toto by sa malo udiať aj pri skúmaní vplyvu črevných baktérií na cievnu mozgovú príhodu," tvrdí vedec.

Súvislosť medzi určitými kmeňmi črevných baktérií a rizikom ischemickej cievnej mozgovej príhody podporila aj ďalšia štúdia, ktorú tento týždeň na ESOC predstavil tím z Yale University v Connecticute.

Štúdia identifikovala 20 mikrobiálnych znakov významne spojených s rizikom vzniku aspoň jedného podtypu ischemickej cievnej mozgovej príhody.

Súvisiace články