V teple neskáčte do studenej vody! Zabiť vás môže už teplotný rozdiel 10 stupňov!

Človeka môže zabiť aj teplotný rozdiel desať stupňov. Stačí, aby ste sa v horúčave vrhli do chladnejšej vody. Stať sa to môže rovnako mladému a zdravému človeku ako staršiemu s podlomeným zdravím. Prečo? Osviežiť sa v bazéne alebo jazere je veľmi príjemné. Čo sa na tom nášmu organizmu nepáči?

Osviežiť sa v bazéne alebo jazere je veľmi príjemné. Čo sa na tom nášmu organizmu nepáči? Ak je vonkajšia teplota povedzme 37 stupňov Celzia a voda má o desať až pätnásť stupňov menej, organizmus sa pri skoku do vody musí veľmi rýchlo vyrovnať s touto zmenou.

Kým bol človek na slnku, mal roztiahnuté krvné cievy a tie sa pri zmene teploty prudko stiahnu. To môže zapríčiniť poruchy srdcového rytmu, obrazne povedané, vykoľají ho to. Samozrejme, takýto scenár je menej pravdepodobný u mladého a zdravého človeka, ale nie je vylúčený. Starší ľudia, ktorí navyše trpia srdcovocievnymi chorobami, by si však mali dávať veľký pozor. Reagujú inak a skok do vody môže byť i príčinou infarktu.

 Čo je suché utopenie? 

Niektorí ľudia síce zomrú vo vode, no nemajú v pľúcach vodu. Hovorí sa tomu aj suché utopenie. Príčina vôbec nemusí byť záhadná, stačí, aby šiel človek okolo vody a odpadol. Stáva sa to síce zriedkavo, ale stáva sa. Epileptický záchvat, hypoglykémia pri cukrovke... Takto utopiť sa dá aj v kaluži , alebo vo veľmi plytkej vode. Stačí, aby sa pod vodou ocitli nos a ústa.

Je tu však aj iná príčina-  podráždenie blúdivého nervu. Je to nerv, ktorý vychádza priamo z mozgu, cez krk prechádza okolo srdca ďalej do zažívacieho traktu a reguluje činnosť týchto orgánov. Ak sa najmä tvár a oči dostanú do styku s prúdom studenej vody, môže zareagovať rovnako, ako keby človek dostal úder od karatistu do oblasti krku, kadiaľ tento nerv prechádza, a potom to má rovnaké následky: poruchy srdcového rytmu. Ďalšou osudovou možnosťou je kŕč dýchacích ciest. Uzatvoria sa, človek nemôže dýchať. Podobne ako pri astmatickom záchvate.

 Čo sa deje s organizmom, keď sa človek topí?

Kým je človek nad hladinou a voda sa mu dostane do dýchacích ciest, snaží sa ju vykašľať. Keď sa však dostane pod hladinu, začne vdychovať vodu. Tá podráždi dýchacie cesty, vytvára sa hlien, ktorý spolu so zvyškami vzduchu z pľúc vytvorí hustú belavú až ružovkastú penu. Z nej sa stáva spolu s vdýchnutou tekutinou dokonalá zátka v celých dýchacích cestách ústami počínajúc a pľúcami končiac. Mozgu chýba kyslík a o dve až štyri minúty, podľa teploty vody, človek stratí vedomie.

K tomuto utopeniu často dochádza tak, že ľudia si stanovia nereálne ciele a keď im dôjdu sily, nevládzu sa vrátiť na breh. Až v sedemdesiatich percentách prípadov utopení zohráva úlohu alkohol. Podgurážený človek vníma realitu inak. Plávanie je rovnako ako chôdza pohyb, a ak sa človeka tacká na súši, nemôže dobre koordinovať svoje pohyby ani vo vode. Alkohol ovplyvňuje činnosť mozočka. Pri extrémne vysokej koncentrácii alkoholu v krvi môže nastať i strata vedomia.

Je rozdiel, či sa človek utopí v slanej, alebo v sladkej vode?

Áno, mechanizmus je rozdielny. Podstata je v samotnom zložení sladkej a slanej vody. Sladká voda sa cez pľúcne tkanivo dostáva do krvi a dá sa povedať, že ju zrieďuje. Slaná voda zostáva v pľúcach, kde sa obohacuje tekutinami z krvného obehu, teda pľúcne tkanivo vodu nasáva. Všetko ostatné je však už ďalej rovnaké.

Ako sa neutopiť?

• Nikdy neskáčte do vody v horúčave, pre organizmus je to šok. Vojdite do nej postupne a pomaly
• Ak máte zdravotné ťažkosti, najmä so srdcom, plávanie v horúčavách radšej vynechajte
• Nikdy nechoďte do vody,ak ste pili alkohol a nedovoľte to ani blízkym
• Nepreceňujte svoje sily a neplávajte v mori či jazere ďaleko, aj blízko brehu si dobre zaplávate
• Dávajte pozor na deti, topia sa nečujne, bez kriku, a v krátkom okamihu. Naučte ich čo najskôr plávať!
• Nevyhadzujte deti do výšky v bazéne a neponárajte ich pod vodu, hrozí suché utopenie!