Bolestivé zapareniny z plienok: Prezradíme vám 6 spôsobov, ako im predísť

Jedným z problémov malých detí, ktoré nosia plienky počas leta sú zapareniny. Tieto zapálené miesta na koži sú veľmi bolestivé a často deťom znemožňujú spánok aj odpočinok. Prečo vlastne vznikajú? Čo ich zhoršuje?

U koho sa najčastejšie plienková dermatitída vyskytuje?

Plienková dermatitída sa objavuje všade tam, kde dochádza ku kontaktu moču alebo stolice s pokožkou. 

Aj napriek tomu, že v dnešnej dobe majú mamičky na výber z nepreberného množstva typov a značiek plienok, zostáva plienková dermatitída jedným z najčastejších kožných problémov dojčenského a batoliaceho veku detí. V tomto období máva až polovica detí aspoň jedenkrát prejavy plienkovej dermatitídy. Najčastejšie sa vyskytuje medzi  9. - 12. mesiacom veku.

Čo je to plienková dermatitída a ako vzniká?

Plienková dermatitída (tiež kontaktná iritatívna dermatitída) je podráždenie a zápal kože najmä v oblasti gentálií a kožných záhybov.Hlavným vyvolávajúcim faktorom je vlhká hydratovaná pokožka, ktorej príčinou je moč v relatívne nepriedušnej plienke. Tá zabraňuje odparovaniu vlhkosti z povrhu kože. Vlhkosť pokožky sa navyše zvyšuje potením. Stúpa tiež teplota pokožky a podkožné cievy sa rozťahujú, čo podporuje rozvoj zápalu. Vlhká zaparená pokožka je následne náchylnejšia na poškodenie trením a oderom.

Ďalším vyvolávajúcim faktorom je kontakt kože so stolicou pri hnačke, pri málo častom prebaľovaní dieťaťa.  V stolici sa nachádzajú enzýmy, ktoré sú priamo zodpovedné za to, že stolica dráždi pokožku a rozmnožujú sa na nej školdivé mikroorganizmy. Poškodenú pokožku potom ešte viac dráždia látky obsiahnuté v krémoch alebo mydlách.

Plienková dermatitída sa menej často vyskytuje u dojčených detí. Stolica dojčených detí má nižšie pH a tým aj nižšiu aktivitu dráždivých enzýmov).

Čo plienkovú dermatitídu komplikuje?

Najčastejšou komplikáciou je druhotná infekcia kvasinkou Candida albicans. Kvasinka spôsobuje začervenanie v oblasti genitálií a zadku, postihnutá býva aj oblasť slabín. Kandidová infekcia sa potom ďalej šíri do ďalších oblastí, kde sa trú o seba dve plochy kože navzájom - napríklad v krčnej ryhe či v  podpazuší bábôtka. Často sa tiež presťahuje aj do úst, alebo spôsobuje bolestivé, popraskané kútiky úst s belavými povlakmi.

6 spôsobov ako plienkovej dermatitíde predchádzať

K základným zásadám patrí zníženie vlhkosti kože,  voľba správneho typu plienky, aby sme zamedzili treniu v postihnutej oblasti a pravidelná a častá výmena plienok.

• Výmenu plienky volíme podľa veku dieťaťa. Novorodenec močí viac ako 20x za 24 hodín, preto sa odporúča meniť plienku vždy pred a po dojčení, v prvých týždňoch najmenej 12x denne. Frekvencia močenia sa s vekom znižuje. Plienku teda následne meníme iba po jedle. Dojča vo veku jedného roka močí už len 7x denne, ale množstvá moču sú podstatne väčšie. Počet prebalení by tak nemal byť nižší ako 6-7x denne.

• Stolica pokožku dráždi viac ako moč. Dôležité je vypozorovať, kedy sa bábätko vyprázdni a znečistenú plienku čo najskôr vymeniť. 

• Ak používate jednorazové plienky a dieťatko má práve prejavy dermatitídy, odporúča sa používať o jedno číslo väčšiu veľkosť plienky, aby nedochádzalo k treniu genitálií a zadku s plienkou. Navyše väčšia plienka obsahuje aj väčšie sacie jadro.

• Ak používate bavlnené plienky, pamätajte na to, že majú nižšiu saciu schopnosť a že pri použití nepriedušných nohavičiek cez plienky dochádza veľmi často k zapareniu pokožky. Dôležité je ich dokonalé vyplákanie od zvyšku saponátov a používanie pracích prostriedkov určených pre citlivú dojčenskú pleť. Mäkkosť plienky môžete možné zvýšiť v sušičke alebo prežehlením vnútorných strán plienok po naskladaní. Použitie aviváží v čase hojenia zápalu sa neodporúča.

• Či už si vyberiete z akéhokoľvek dôvodu na prebaľovanie jednorazové, alebo bavlnené plienky, je dobré ponechať dieťa čo najčastejšie voľne rozbalené bez plienok, aby pokožka vetrala a lepšie sa regenerovala.

• Pri každej výmene plienky by ste mali aplikovať krém na ochranu pokožky. Medzi najúčinnejšie ochranné látky kože patrí oxid zinočnatý. Pozor, krém so zinkom treba naniesť v ultratenkej vrstve. . Naopak hrubá vrstva spôsobí, že sa stav pokožky ešte zhorší, baktérie sa totiž pod ňou môžu ešte  viac množiť.

Ako sa zapareniny liečia? 

Treba ich liečiť okamžite. Väčšinou stačia maste  a krémy s obsahom pantenolu,vitamínu E a zinku. Ak sa zaparené miesto zapáli a stav kože dieťatka sa nezlepší ani po týždňovom starostlivom ošetrovaní, treba navštíviť lekára.  

Je to vtedy, ak sa zaparenie skomplikuje  kvasinkovou alebo bakteriálnou infekciou. Vtedy treba zobrať ster kože na mikrobiologické vyšetrenie a predpísať cielenú liečbu na recept. Zlepšenie by sa malo objaviť do týždňa a úplne zahojenie P môže trvať aj niekoľko týždňov.