Plochým nohám u detí sa dá zabrániť. Aj takouto veselou zábavou!

Deti s plochými nohami tvoria viac ako tridsať percent malých pacientov u detských ortopédov. Tejto ortopedickej deformite sa však dá predísť.

Pozdĺžna aj priečna klenba chodidla dieťaťa začínajú formovať až po dovŕšení troch rokov. Zároveň sa tukové bunky šľapy vstrebávajú a klenba sa postupne prejavuje. Dovtedy ani lekári vývoj chodidla nehodnotia a nechávajú to "na prírodu".

Ako zistíte, či má dieťa plochú nohu?

Jednoducho. Napríklad z obyčajného odtlačku mokrého chodidla dieťaťa na zemi v kúpeľni. Ak vidíte,  že chodidlo je vykreslené celé, mali by ste sa s dieťaťom objednať k špecialistovi ortopédovi. Aj lekári vyšetrujú dieťa podobnou metódou. Postavia ho na špeciálnu sklenú dosku, ktorá je podsvietená, a vidia, na akej ploche je chodidlo v kontakte s podkladom a do akej miery sú už priečna aj pozdĺžna klenba vymodelované. Ďalšia metodika je založená na špeciálnom tlakovom snímači, ktorý chodidlo zoskenuje a znázorní, v ktorých bodoch sa dotýka podložky a akým tlakom na ňu jednotlivé body chodidla pôsobia. Následne vyhodnocuje, či chodidlo spĺňa kritériá plochej nohy, alebo je v poriadku.

Prečo plochá noha vzniká? 

Hovorí sa, že plochá noha je deformitou obúvanej generácie. Určitú úlohu zohráva aj genetika. Ak má ploché nohy rodič, je vyššia pravdepodobnosť, že táto deformita sa objaví aj u dieťaťa.

Chcete dieťaťu pomôcť? Vonku ho vyzujte! 

Dieťa by v byte či dome pri obyčajnom povrchu, kde nedochádza k veľkej stimulácii chodidla a nervových zakončení, malo byť obuté v členkových, najlepšie kožených topánočkách. Vhodné sú tie so šnurovaním, pretože dobre obopínajú chodidlo. Topánka by mala byť maximálne o jedno číslo väčšia než skutočná veľkosť chodidla. Ak je vonku teplo a bezpečný povrch, je ideálne nechať dieťa behať bosé. Na tráve, piesku či drobných kamienkoch sa totiž svaly chodidla reflexne sťahujú – práve tie sú zodpovedné za modeláciu klenby.

Aký pohyb je vhodný?

Taký, ktorý je dnes dobre dostupný a deti ho majú veľmi rady – je to skákanie na trampolíne. Dnes sú už trampolíny prístupné v rôznych detských kútikoch – skákať treba s bosými nohami. Výskok a zoskok sa totiž celé realizujú cez špičku. Posilňuje sa tak celá skupina lýtkových svalov, ktoré sa podieľajú na modelácii chodidla. A skákanie na trampolíne deti neunaví a neotrávi. Samozrejme, treba dávať veľký pozor na bezpečnosť.  Pre staršie deti je vhodné i skákanie cez švihadlo.

Čo môžete urobiť pre správny vývoj nohy svojho dieťaťa?

● Rešpektujte jeho prirodzený vývoj. Nestavajte ho nasilu. Snažte sa, aby bolo v interiéri obuté v pohodlných kožených šnurovacích topánočkách. Vonku ho pri každej možnej príležitosti nechajte chodiť bosé.

● Doprajte mu skákanie na trampolíne naboso, je zábavné a vhodné pre správny vývoj chodidla.

● Nikdy nekupujte topánky na trhovisku a nenechajte mladšie deti nosiť topánky po starších. Deti potrebujú kvalitnú ortopedicky vhodnú obuv, ktorá sa prispôsobí ich chodidlu, nie vytvarovanú na cudzej nohe.

● Nekupujte dieťaťu topánky s tým, že do nich „dorastie“. Hoci sú detské topánky drahé, mali by byť maximálne o číslo väčšie ako detská noha.

● Ak má dieťa predpísané špeciálne ortopedické topánky či vložky, dbajte na to, aby ich nosilo, a chodievajte s ním na pravidelné kontroly.