Alzheimerovu chorobu možno odhaliť ešte pred stratou pamäti: Vedci skúmajú mozog

Ako píše magazín Newsweek, výskumníci zo Stanfordovej univerzity a spolupracujúcich pracovísk vytvorili nový systém hodnotenia mozgovej aktivity, ktorý dokáže rozlišovať medzi vzorcami typickými pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a vzorcami, ktoré sa vyskytujú u takzvaných superagerov – seniorov, ktorých pamäťové schopnosti sú porovnateľné s ľuďmi o niekoľko desaťročí mladšími.

Zistenia naznačujú, že určité zmeny v komunikácii medzi mozgovými oblasťami môžu upozorniť na vyššiu náchylnosť na kognitívny úpadok ešte predtým, než sa objavia prvé ťažkosti.

Mozog môže vysielať varovné signály oveľa skôr

Pri výskume vedci využili funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI), ktorá umožňuje sledovať aktivitu mozgu a vzájomnú komunikáciu medzi jeho jednotlivými oblasťami. Na rozdiel od klasickej magnetickej rezonancie, ktorá zobrazuje najmä štruktúru mozgu, funkčné vyšetrenie poskytuje informácie o tom, ako jednotlivé časti mozgu spolupracujú.

Tím najskôr porovnal mozgovú aktivitu 180 ľudí vo veku najmenej 75 rokov, ktorí si zachovali mimoriadne dobrú pamäť, so 110 ľuďmi s diagnostikovanou Alzheimerovou chorobou.

Na základe rozdielov vytvorili hodnotiaci systém nazvaný Alzheimer's Resilience-Vulnerability Connectome (ARC). Ten dokáže zaradiť mozgovú aktivitu na pomyselnú škálu medzi vzorcami typickými pre odolný, dobre fungujúci mozog a vzorcami spájanými s Alzheimerovou chorobou.

Následne systém testovali aj na ďalších ľuďoch a aplikovali ho na skupinu viac ako 800 dospelých vo veku 55 až 70 rokov, ktorí v čase vyšetrenia nemali žiadne známky kognitívneho poškodenia.

Vyššie riziko sa ukázalo ešte pred príznakmi

Hoci účastníci v čase prvého vyšetrenia nemali zjavné problémy s pamäťou ani myslením, ich mozgová aktivita sa líšila. U niektorých sa viac podobala vzorcom pozorovaným u pacientov s Alzheimerovou chorobou, zatiaľ čo iní vykazovali charakteristiky typické pre superagerov.

Pri následnom sledovaní sa ukázalo, že ľudia s výraznejšie „alzheimerovským“ vzorcom mozgovej aktivity mali tendenciu rýchlejšie strácať kognitívne schopnosti. Zároveň sa u nich častejšie objavovalo hromadenie amyloidu beta, bielkoviny, ktorá sa podieľa na vzniku charakteristických zmien v mozgu pri Alzheimerovej chorobe.

Naopak, ľudia s mozgovou aktivitou podobnou superagerom vykazovali pomalší pokles kognitívnych schopností. Vedci zaznamenali, že nový systém dokázal predpovedať budúci kognitívny úpadok a riziko rozvoja Alzheimerovej choroby aj v období, keď bežné vyšetrenia ešte nemuseli odhaliť žiadne zjavné problémy.

Čo sú superageri, a prečo sú pre vedcov zaujímaví?

Pojem superager označuje starších ľudí, ktorí si napriek pokročilému veku zachovávajú výnimočne dobrú pamäť. V štúdii išlo o ľudí starších ako 75 rokov, ktorých pamäťové schopnosti zodpovedali približne 45-ročným osobám. Zároveň mali primerané výkonné funkcie mozgu vzhľadom na svoj vek.

Vedci sa snažia pochopiť, prečo niektorí ľudia starnú bez výraznejšieho zhoršovania pamäti, zatiaľ čo u iných sa neurodegeneratívne procesy rozvíjajú podstatne rýchlejšie.

Porovnávanie týchto dvoch skupín môže pomôcť identifikovať mechanizmy, ktoré chránia mozog pred starnutím a poškodením. Výskumníci dúfajú, že v budúcnosti by sa niektoré z týchto mechanizmov mohli stať cieľom preventívnych zásahov.

Mohlo by byť možné ovplyvniť riziko ochorenia?

Jedným z najzaujímavejších aspektov výskumu je otázka, či by sa nepriaznivé vzorce mozgovej aktivity dali zmeniť.

Vedúci výskumného tímu Yu Zhang uvažuje o možnostiach, ako napríklad kognitívny tréning alebo transkraniálna magnetická stimulácia. Tá využíva magnetické impulzy na ovplyvňovanie aktivity určitých oblastí mozgu.

Zatiaľ však nie je dokázané, že by tieto metódy dokázali zmeniť priebeh Alzheimerovej choroby alebo zabrániť jej vzniku. Vedci plánujú ďalší výskum, ktorý má okrem iného preskúmať, či kognitívny tréning dokáže ovplyvniť hodnotenie ARC.

Zatiaľ nejde o diagnostický test

Napriek sľubným výsledkom odborníci zdôrazňujú, že nový systém zatiaľ nemožno používať ako bežný diagnostický nástroj. Výsledok vyšetrenia predstavuje skôr informáciu o možnej zraniteľnosti mozgu než jednoznačnú predpoveď budúcnosti.

Vyššie rizikové skóre neznamená, že človek určite dostane Alzheimerovu chorobu. Rovnako ani priaznivý výsledok nie je zárukou, že sa ochoreniu vyhne.

Výskum však otvára zaujímavú možnosť: v budúcnosti by lekári mohli dokázať identifikovať ľudí so zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych ochorení ešte v období, keď sa cítia úplne zdraví. To by mohlo vytvoriť priestor na skoršie sledovanie, výskum preventívnych zásahov a potenciálne aj účinnejšiu ochranu mozgu.