Sacharidy nie sú postrach. Ako s nimi zaobchádzať?

Existuje viacero foriem sacharidov (glukóza, fruktóza, galaktóza, laktóza, maltóza, sacharóza). Prirodzene sa nachádzajú v ovocí, zelenine a mliečnych výrobkoch, ale tiež v produktoch a potravinách ako sú med, melasa a javorový sirup. Naše telo ich nutne potrebuje, treba s nimi však vedieť zaobchádzať.

Biely, stolový (rafinovaný) cukor (sacharóza) sa najčastejšie získava z cukrovej repy. Je to vlastne sacharóza, ktorá sa v tenkom čreve rozštiepi na glukózu a fruktózu. Každá bunka v ľudskom tele využíva glukózu ako zdroj energie. Metabolizuje sa v každom orgáne nášho tela. Trstinový cukor je tiež sacharóza, ktorá sa získava z cukrovej trstiny.

Sacharidy rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú hladinu cukru v krvi (glykémiu) a sekréciu inzulínu. Príjem sacharidov by sme preto mali zohľadňovať komplexne.Zdrojom sacharidov určite nie sú iba tie potraviny, ktoré chutia sladko. Sacharidy v rôznej forme (od monosacharidov ako je glukoza, fruktóza, cez disacharidy ako je sacharóza až po komplexné polysacharidy ako je škrob) sú totiž obsiahnuté vo väčšine bežných potravín a to aj v takých, ktoré nemajú sladkú chuť.

Medzi potraviny s vysokým obsahom sacharidov (až 25-50% hmotnosti potraviny), ktoré významne ovplyvňujú hladinu cukru v krvi patria najmä

• prílohy, ako sú pečivo, ryža, cestoviny, zemiaky,
• niektoré druhy zeleniny ako je hrach, kukurica, mrkva či cvikla (10-20% hmotnosti potraviny). 
• najmä výrobky a jedlá, ktoré okrem vysokého obsahu sacharidov majú súčasne aj vysoký glykemický index (napríklad. kola, pizza, hranolky, pečené zemiaky, krekry, lupačky, čipsy, bageta, teda väčšina ponuky „fast foodov“).

Glykemický index je údaj, ktorý poukazuje, ako potravina ovplyvňuje hladinu glukózy v krvi. Čím je vyšší, tým je vzostup glykémie rýchlejší a výraznejší a naopak. Pozor tiež na potraviny, kde by ste sacharidy vplývajúce na hladinu glykémie a inzulínu ani neočakávali, ako sú napríklad párky, či salámy s obsahom múky, kečup (1 porcia – 1 kocka cukru), niektoré dresingy, a pod. Relatívne vysoký obsah sacharidov obsahujú aj produkty, ktoré sú bežne považované za produkty zdravej výživy ako jogurt (4 kocky cukru) jogurtové mlieko, cereálie, ovocie) a pod.

Aj príjem týchto potravín by mal byť preto pod kontrolou. Z hľadiska racionálnej výživy sa uprednostňujú potraviny s nízkym glykemickým indexom (zelenina, strukoviny, ovocie, celozrnné potraviny), z ktorých sa glukóza do krvi vstrebáva pozvoľnejšie a predstavuje menšiu záťaž aj na sekréciu inzulínu.

Čo sa deje po konzumácii sacharidov? Prečo po nich priberáme?

Keď zjeme výrobok, ktorý obsahuje veľa sacharidov s vysokým glykemickým indexom (napríklad cukrom sladené nápoje, biele pečivo, krehké pečivo, krekry, „chipsy“, sladkosti), glukóza sa veľmi skoro vyplavuje do krvi a rýchlo stúpa jej koncentrácia, čo vyprovokuje pankreas k intenzívnej produkcii inzulínu. Pretože rovnako sekrécia inzulínu je rýchla a výrazná, glukóza sa rýchlo spracúva a klesá a to až na hodnoty nižšie než pred príjmom.

Rýchly pokles glykémie a vysoká sekrécia inzulínu môže navodiť pocit a príznaky ako pri hypoglykémii (hlad, nepokoj, pobolievanie hlavy, nesústredenosť, únava, malátnosť), s potrebou ďalšieho dojedania sa. Prijatá energia sa však nespotrebuje a ukladá sa do tukových zásob.