Tieto 3 minerály udžujú krvný tlak v norme: Máte ich v tele dosť?

Vápnik, horčík a draslík patria medzi najdôležitejšie minerály, ktoré pomáhajú kontrolovať krvný tlak. Hladiny týchto minerálov je pritom veľmi ľahké zistiť pomocou krvného testu. Pokiaľ je ich v krvi nedostatok, hrozí vysoký krvný tlak, ale aj ďalšie problémy. Podľa odborníkov je najlepšie získať dostatok týchto minerálov z potravy a iba v prípade nejakého ochorenia siahnuť po doplnkoch stravy.

Ako vápnik ovplyvňuje krvný tlak?

Vápnik je najhojnejším minerálom v tele, ktoré ho potrebuje na budovanie a udržiavanie silných kostí a tiež na vykonávanie mnohých dôležitých funkcií, vrátane sťahovania a rozširovania krvných ciev a sťahovania srdcového svalu. Pomáha tiež pri zrážaní krvi a vylučovaní hormónov, ktoré ovplyvňujú mnoho funkcií v tele. Vápnik potrebujú aj svaly, aby sa mohli pohybovať, a tiež nervy, aby mohli prenášať informácie medzi mozgom a každou časťou tela.

Takmer všetok vápnik v tele je uložený v kostiach a zuboch, čo im dodáva štruktúru a tvrdosť. Množstvo vápnika, ktoré by sme mali každý deň prijať pritom závisí od mnohých faktorov, vrátane veku. Neliečený vysoký krvný tlak môže zvýšiť riziko demencie až o 60%. Najmä u mladých.

Odporúčané denné množstvo vápnika:

Dospelí vo veku 19 až 50 rokov: 1 000 mg denne

Ženy vo veku 51 až 70 rokov: 1 200 mg denne

Muži vo veku 51 až 70 rokov: 1 000 mg denne

Zdroje vápnika

Mlieko
Jogurt
Syr
Konzervované sardinky
Losos (s kosťami)
Zelenina ako kel, brokolica či čínska kapusta
Aby sa vápnik v tele dobre vstrebával, potrebuje na to aj dostatok vitamínu D.

Pokiaľ neprijímate dostatok vápnika, prejaviť sa to môže nielen na vysokom krvnom tlaku, ale aj na nedostatočnej hustote kostí, čo vedie k zlomeninám.

Draslík a jeho vplyv na krvný tlak

Draslík sa podieľa na stabilite vnútorného prostredia, nevyhnutného prakticky pre akékoľvek funkcie prebiehajúce v živom organizme. Potrebujeme ho pre správnu funkciu nervového a svalového systému, ale aj na udržanie normálneho krvného tlaku.

Hladina draslíka v krvi je prísne regulovaná pomocou obličiek. Nízka hladina draslíka v krvi býva spojená s hypertenziou, ktorá je o to horšia, pokiaľ človek súčasne konzumuje príliš veľa sodíka (soli). Pokiaľ telu dodáme draslík, dôjde k poklesu krvného tlaku, pretože dôjde k vylúčeniu sodíka močom, a zároveň dôjde k zvýšenej vazodilatácii (rozšíreniu ciev), a teda aj k zníženiu objemu krvi. Nedostatok draslíka potom môže viesť aj k vyššiemu riziku obličkových kameňov, svalovej slabosti, únave a zápche.

Na draslíku je bohužiaľ zradné, že na náš organizmus má negatívny vplyv ako jeho príliš nízka hladina, tak tá príliš vysoká. Obe hladiny napríklad môžu spôsobiť poruchy srdcového rytmu av závažných prípadoch aj zlyhanie srdca.

Nadbytok draslíka môžeme pociťovať aj ako brnenie v končatinách, pocity slabosti, niekedy sa objavuje aj zvracanie a hnačky.

Odporúčané denné množstvo draslíka:

Dospelé ženy: 2 600 mg denne

Dospelí muži: 3 400 mg denne

Deti: 1600 mg denne

Tehotné a dojčiace ženy často potrebujú prijať denne vyššiu dávku draslíka ako ostatné ženy. Vždy ale záleží na odporúčaní lekára.

Zvýšené množstvo draslíka je dobré doplniť pri užívaní diuretík, pri hnačke a zvýšenom potení.

Zdroje draslíka
ovocie (vrátane sušených marhúľ, sušených sliviek, hrozienok a banánov)
pomarančový džús
zelenina (zemiaky, špenát, paradajky a brokolica)
strukoviny – šošovica, fazuľa, sójové bôby
orechy
mlieko
jogurt
mäso (vrátane hydiny a rýb)

Horčík a jeho vplyv na krvný tlak

Horčík ovplyvňuje 80% biochemických procesov v tele a umožňuje tri stovky enzymatických reakcií v tele, vrátane syntézy bielkovín, svalovej a nervovej funkcie a kontroly glukózy v krvi.

Jeho účinok na kardiovaskulárny systém je podobný ako u draslíka. Horčík aj draslík zohrávajú dôležitú úlohu vo vedení elektrických impulzov v srdci av nervovom systéme.

Horčík je kľúčovým minerálom pre dobré zdravie a duševnú pohodu.

Nedostatok horčíka v krvi sa najčastejšie prejavuje kŕčmi, stratou chuti do jedla, nevoľnosťou, únavou a slabosťou. Najčastejšie za tým stojí nedostatočný príjem horčíka potravou, ale aj nadmerné straty v dôsledku choroby, liekov či alkoholizmu.

Odporúčané denné množstvo horčíka:

Dospelé ženy: 310 až 360 mg denne

Dospelí muži: 400 až 420 mg denne

Tehotným niekedy môže byť odporučené zvýšiť príjem horčíka.

Zdroje horčíka
strukoviny
orechy
semená
celé zrná
zelená listová zelenina (vrátane špenátu)
obohatené potraviny, ako sú raňajkové cereálie
mlieko
jogurt
niektoré ďalšie mliečne výrobky