Čím nahradiť cukor? Skúste stéviu a chráňte tak svoje zuby pred zubným kazom

Čím je možné nahradiť cukor? Existuje množstvo náhradných sladidiel, ktoré sa snažia ľudské telo oklamať sladkou chuťou, ale nevykazujú žiadnu alebo len minimálnu energetickú hodnotu. Reč je o umelých sladidlách.Existujú však aj náhrady cukru prírodného pôvodu.Po čom siahnuť?

Prvým objaveným umelým sladidlom bol v roku 1879 sacharín. Odvtedy sa zoznam značne rozrástol. Vymenovať môžeme napr. cyklamát, acesulfam K, čo sú látky čisto syntetické, alebo aspartám a sukralózu, čo sú modifikované prírodné látky. Aspartám vzniká zlúčením dvoch aminokyselín - kyseliny asparagovej a fenylalanínu (nesmú ho teda používať ľudia s fenylketonúriou), sukralóza sa zase vyrába zo sacharózy.

Istou nevýhodou umelých sladidiel býva ich odlišná chuť od repného cukru a nejasnosti ohľadom ich zdravotnej nezávadnosti. Každý rok je skúmaná zdravotná nezávadnosť umelých sladidiel mnohými štúdiami a zatiaľ nemožno jednoznačne povedať, či sú všetky bezpečné. Vyhodnotenie štúdií navyše komplikuje to, že umelé sladidlá užívajú častejšie ľudia s vyšším rizikom kardiovaskulárnych komplikácií alebo inými ochoreniami a nedá sa teda s istotou potvrdiť či vyvrátiť ich možný negatívny vplyv na zdravie.

Pri preskúmaní zloženia niektorých výrobkov, často nájdeme kombinácie rôznych sladidiel. Niektoré sladidlá sa totiž v kombinácii s inými stávajú ešte sladšími, do výrobku ich potom stačí dať menej, a tým sa znížia náklady na výrobu. Ďalším dôvodom je snaha o odstránenie nepríjemnej chuti niektorých umelých sladidiel (horká chuť, kovová pachuť…) a priblížiť sa čo najviac chuti sacharózy.

Existujú aj náhrady cukru prírodného pôvodu . Do tejto skupiny je možné zaradiť:

med (zmes voľnej glukózy a fruktózy) a ďalšie prírodné cukry, napr. javorový sirup, datľový cukor a melasu
fruktózu
polyalkoholy prírodného pôvodu (avšak vyrábané synteticky) - sorbitol, mannitol, xylitol, erytritol
steviosidy - obsahové látky stévia
Med, prírodné cukry a fruktóza vykazujú energetickú hodnotu veľmi podobnú sacharóze, zvyšné zlúčeniny sú s nulovou alebo veľmi nízkou energetickou hodnotou.

Stévia
Stévia sladká (Steviarebaudiana) je rastlina pôvodom z Južnej Ameriky. Tu aj inde na svete, najmä v Japonsku, je používaná už niekoľko rokov. Použitie v členských štátoch EÚ však bolo schválené až v roku 2011. Jej sladivosť je asi 200 - 300x vyššia ako u sacharózy. Vďaka svojej tepelnej stálosti julze použiť na sladenie studených i teplých nápojov, na varenie a pečenie.

V potravinárstve sa stévia používa predovšetkým na sladenie jogurtov, cereálií, žuvačiek a nápojov. Stévia je veľmi vhodné sladidlo najmä pre diabetikov . Bolo zistené, že zvyšuje citlivosť na inzulín a dokonca aj podporuje jeho tvorbu. Okrem antidiabetického účinku ale vykazuje aj antioxidačný a antimikrobiálny účinok.

Tým však výpočet pozitívnych vlastností stévie nekončí. Steviosidy (chemicky steviolové diterpénové glykozidy) sú účinné látky, so schopnosťou zastavovať rast baktérií, ktoré spôsobujú zubný kaz, a tým podľa výskumov dokážu zamedziť jeho vzniku.

Extrakt zo stévie zoženiete v podobe tabliet, prášku, kvapiek alebo si stéviu môžete aj sami vypestovať. Začať môžete buď od semienka, alebo si ju kúpiť už predpestovanú.

Aké sladidlá pre diabetikov?

Pre diabetikov sa ako ideálne sladidlo javí stévia, umelé sladidlá, či prírodné polyoly (sorbitol, mannitol, xylitol, erytritol).

Zlou voľbou je fruktóza, ktorá býva však častou súčasťou DIA výrobkov. Posledné štúdie u diabetikov odhalili jej možné nežiaduce účinky na kardiovaskulárny systém, zvýšený výskyt ochorenia ciev očnej sietnice, či rakoviny pankreasu.

Aké sladidlá používať pri znižovaní hmotnosti?

Za nezvládnuteľné chute na sladké môže často rozkolísaná hladina krvného cukru- glykémie. Základom pri znižovaní hmotnosti by teda mal byť vyvážený jedálniček, kde uprednostníme potraviny s nižším glykemickým indexom, ktoré nespôsobujú výrazné výkyvy glykémie. Pokiaľ aj napriek vyváženému jedálničku máte neodolateľnú chuť na sladké, môžete použiť pri príprave jedla či sladení nápojov nízkoenergetické sladidlá, rovnako ako u diabetikov platí, že ako ideálne sa javia stévia, umelé sladidlá či prírodné polyoly.