Pozor, začína sezóna peľových alergií! Návštevu lekára neodkladajte

Vonku sú ráno ešte mínusové teploty, niektorí ľudia však už vyťahujú vreckovky a antihistaminiká. Áno, už teraz útočia prvé peľové alergény.

Kto by vo februári myslel na peľovú alergiu? Hoci jar sa ozýva zatiaľ len nesmelo, breza začína kvitnúť a ľudia, ktorí sú alergickí na jej peľ, už riešia každoročné problémy s nádchou, zápalom očných spojiviek a kašľom. Tí, ktorí sú alergickí na peľ jelše či liesky, môžu mať dokonca ťažkosti už od konca januára!

Breza je však hlavným alergénom jarného obdobia a vrchol jej kvitnutia je v apríli, no priebeh peľovej alergie veľmi závisí od počasia. Ak je v čase jej kvitnutia chladnejšie a daždivo, prejavy alergie nemusia byť až také silné ako v prípade, že je prevažne sucho a veterno.

A keďže nikto nedokáže niekoľko týždňov vopred predpovedať, aké bude presne počasie v čase vrcholu kvitnutia konkrétneho alergénu, každý alergik by sa mal na „svoju“ peľovú sezónu zodpovedne pripraviť a nenechávať si návštevu alergiológa na poslednú chvíľu.

Voľnopredajné lieky z lekárne od akútnych prejavov alergie na chvíľu uľavia, človeku ťažkosti po znížení koncentrácie peľu v ovzduší ustúpia a opäť na svoju chorobu do nasledujúceho roka zabudne.

Neliečená peľová alergia je však veľmi nebezpečná pre dýchacie cesty a môže sa skončiť astmou. Ľudia s chronickými problémami by mali myslieť aj na zásobu liekov vopred, lieky na alergiu a astmu mávajú totiž počas vrcholu peľovej sezóny často výpadky v zásobovaní.

Choďte k lekárovi

Ak niekto každý rok rieši problémy s alergickou nádchou a ďalšie príznaky iba voľnopredajnými liekmi, pomôže si len nakrátko. Tieto lieky sú síce naozaj veľmi dobrá prvá pomoc, ale alergia je chronické celoživotné ochorenie. Ak ju niekto pravidelne „rieši“ iba samoliečbou, je to akoby mal pokazený televízor a búchal po ňom päsťou. Na chvíľu síce možno naskočí, ale fungovať už nebude.

Niektoré takéto antihistaminiká môžu predpísať aj praktickí lekári. Histamín je produkt imunitných buniek, ktorý spôsobuje klinické zmeny na tkanive, kam dopadne. Pomery v tkanive sa menia, vylučujú sa ďalšie prozápalové faktory, dochádza k poškodeniu buniek.

Antihistaminiká pôsobia tak, že „nasadnú“ na receptor v bunke namiesto histamínu a dajú jej iný signál. Veľmi jednoducho povedané, obsadia receptor, ako keď dobrý vodič sadne za volant auta a nevpustí tam šialenca, ktorý by ním napálil do steny.

Alergia je dlhodobý zápal. U niektorých ľudí, ktorí na to majú genetickú predispozíciu, môže vzniknúť už po krátkom čase takéhoto zápalu nezvratné poškodenie tkaniva – napríklad obmedzenie funkcie pľúc a napriek tomu, že lekári nasadia kvalitnú liečbu, sa už nepodarí zlepšiť stav, môžu ho iba udržať. Aj preto treba s prejavmi alergie navštíviť alergiológa čo najskôr.

Sezóna až desať mesiacov

Za posledných sto rokov sa počet alergikov zvýšil z pol percenta populácie na vyše 40. Vyplýva to zo životného prostredia, z toho, čo si obliekame, jeme. Okolie mení aj našu genetickú výbavu – sú to epigenetické zmeny. Z generácie na generáciu sa zvyšuje náchylnosť na alergiu, ktorá nie je zakódovaná v génoch.

Peľoví alergici majú, žiaľ, v súčasnosti ťažkosti až 10 mesiacov v roku podľa toho, na aký peľ sú alergickí. Aj preto by sa mali orientovať podľa peľového kalendára, aby ich obdobie kvitnutia dreviny, trávy, či byliny, ktorých peľ ich trápi, nezastihlo nepripravených.

Ako prvé začínajú kvitnúť liesky, potom jelše, brezy a ďalšie dreviny. Teda od konca januára, cez február až do októbra, keď kvitne rákosie a mnohé byliny. Mierna zima naštartuje peľovú sezónu skôr než dlhotrvajúce mrazy, peľový kalendár je teda len orientačný, ale praktický pomocník.

Ľudia alergickí na pele si musia dávať pozor aj na skrížené alergie. Je to jav, pri ktorom imunitný systém reaguje na alergén, ktorý pôvodnú precitlivenosť nevyvolal. Najčastejšie ide práve o skríženú alergiu vo vzťahu peľ – potravina.

Ľudia alergickí na peľ brezy môžu byť alergickí napríklad aj na jablká, broskyne, nektárinky, zeler, mrku a rôzne druhy orechov. Potraviny dokonca nemusia ani priamo skonzumovať, stačí iba manipulácia s nimi, napríklad umývanie či šúpanie. Tepelnou úpravou sa riziko alergickej reakcie zvyčajne zníži, výnimkou sú orechy, korenie a niektoré druhy koreňovej zeleniny.