Vedci vytvorili „mini tlčúce srdce“ v Petriho miske

Prelomový eperiment otvára cestu k vývoju liečby širokého spektra srdcových chýb. Tím vedcov vyvinul bijúce „minisrdiečko“ vytvorené len v malej Petriho miske, ktoré by malo ukázať cestu k vývinu nových typov liečby.

Prelomový vývoj minisrdiečka je dokončený., uvádza Jam Press. Vedci použili 35 000 kmeňových buniek, ktoré sa pomocou centrifúgy – rýchlo rotujúceho stroja – roztočiili do gule.

Odborníci sa chceli pomocou tohto experimentu dozvedieť viac o najskorších štádiách vývoja ľudského srdca a vyvinúť liečbu pre viacero rôznych defektov. 

Štúdiu viedla doktorka Alessandra Moretti, profesorka regeneratívnej medicíny pri kardiovaskulárnych ochoreniach na Technickej univerzite v Mníchove (TUM) v Nemecku. Podľa stanoveného protokolu boli do bunkovej kultúry počas niekoľkých týždňov pridané rôzne signálne molekuly. Doktorka Moretti vysvetlila: "Týmto spôsobom napodobňujeme signálne dráhy v tele, ktoré riadia vývoj srdca. Výsledný „organoid“ meria asi pol milimetra v priemere a hoci neprečerpáva krv, môže byť elektricky stimulovaný a sťahuje sa ako ľudské srdce.

Predpokladá sa, že ľudské srdce sa začína formovať približne tri týždne po počatí, keď väčšina matiek ešte nevie o tehotenstve Zatiaľ čo štúdie so zvieracími srdcami nemožno aplikovať na ľudský výskum, odborníci dúfajú, že tento prelomový experiment s minisrdcom im  môže poskytnúť odpovede.

Tím TUM je prvým na svete, ktorý úspešne vytvoril „organoid“ s bunkami vonkajšej vrstvy srdcovej steny (epikard) a bunkami srdcového svalu (kardiomyocyty).Autorka štúdie doktorka Anna Meierová povedala: „Na pochopenie toho, ako sa tvorí srdce, sú rozhodujúce bunky epikardu. Iné typy buniek v srdci – napríklad v spojovacích tkanivách a krvných cievach – sa tvoria z týchto buniek. Epikardium tiež hrá veľmi dôležitú úlohu pri formovaní srdcových komôr. Po analýze jednotlivých buniek výskumníci zistili, že prekurzorové bunky, ktoré sa nedávno našli u myší, sa tvoria okolo siedmeho dňa vývoja „organoidu“. Z týchto buniek sa tvorí epikardium, najvnútornejšia vrstva osrdcovníka.Vedci dúfajú, že tieto poznatky môžu objasniť, prečo je srdce plodu schopné samo sa "opraviť", čo srdce dospelých takmer vôbec nedokáže. Vedci dúfajú, že vďaka "minisrdcu" by mohli vyvinúť nové spôsoby liečby širokého spektra srdcových ochorení vrátane infarktov.