Levočskí chirurgovia prvýkrát použili novú operačnú metódu. Na vyplnenie defektu kosti im poslúžilo bioaktívne sklo

Chirurgovia nemonice Agel v Levoči prvýkrát použili počas traumatologickej operácie bioaktívne sklo na vyplnenie kostného defektu. Je to alternatívou spongioplastiky – náhrady odobratej z inej časti kosti. Pre operatérov je operácia technicky aj časovo náročnejšia, no pre pacienta znamená možnosť skoršej rehabilitácie a oveľa menej bolesti.

"Išlo o pacienta s pakĺbom jednej zo zápästných kostí, ktorý vznikol nezhojením zlomeniny. Na začiatku išlo o jednoduchú, nedislokovanú zlomeninu, a preto pôvodne nebol dôvod riešiť ju operačnou liečbou.  Neskôr sa však ukázalo, že pri úraze došlo aj k poškodeniu vyživovacej cievy, a teda aj napriek správne zvolenému postupu fixácie zlomeniny pomocou sadry a neskôr aj ortézy sa nezahojila. Naopak, došlo k vytvoreniu tzv. pakĺbu – pokrytiu povrchu línie zlomeniny chrupavkou. Pacient cítil bolesti spôsobené pohybom jednotlivých úlomkov kosti voči sebe. Rovnako následkom pohybu týchto úlomkov došlo v mieste zlomeniny k vytvoreniu defektu kosti, ktorý bolo potrebné nejakým spôsobom vyplniť,"hovorí traumatológ MUDr. Michal Sedlák,ktorý pacienta operoval spolu s primárom MUDr. Ľubomírom Strelkom, PhD., MPH.

Namiesto kostného štepu sa lekári rozhodli použiť bioaktívne sklo.  Odber kostného štepu totiž podľa MUDr.Sedláka prináša určité riziká,môže vzniknúť infekcia v mieste odberu. Okrem toho odberové miesto bolí rovnako ako samotná zlomenina,  a bolesť pacientovi bráni vo včasnejšej rehabilitácii. "To bolo dôvodom, prečo sme sa rozhodli ako "kostný štep" použiť bioaktívne sklo vo forme pasty. Ide o preparát používaný prevažne v kostnej onkochirurgii a septickej kostnej chirurgii, avšak v tomto prípade sa pre daný typ operácie a pre daného pacienta javil ako najlepšia voľba." Pred aplikáciou pasty, ktorá vyplní kostný defekt sa musia jednoltivé lomky veľmi orecízne zložiť k sebe, pri kostnom štepe tento problém odpadá. 

Hoci tento postup je technicky náročnejší, výhoda pre pacienta spočíva v tom, že sa nemusí odborať kosť, je teda nižšie riziko pooperačných komplikácií. Je možná skoršia pohyblivosť, menšia bolesť, rýchlejšia rehablitácia a tiež nižšie riziko rozvoja ďalších komplikácií. "Tento typ náhrady je vhodný v podstate pre všetkých pacientov. Profitovať z neho budú skôr pacienti vo vyššom veku so sklonom k osteoporóze,"  uzatvára levočský traumatológ.