Zatiahnuté
Bratislava
Igor
10.4.2026
Záhadné AUTOIMUNITNÉ CHOROBY: Keď telo zaútočí samé na seba
Zdielať na

Záhadné AUTOIMUNITNÉ CHOROBY: Keď telo zaútočí samé na seba

Neobvyklá únava a vyčerpanie, bolesť hlavy, poruchy videnia, kŕče v bruchu alebo napríklad opuchy, to všetko môže byť príznakom hektického každodenného zhonu, zlej stravy alebo stresu, ale tiež ukazovať na vážnejší zdravotný problém. Čo sú autoimunitné choroby a aké ťažkosti si všímať?

Autoimunitné ochorenia sú, zjednodušene povedané, stavy, keď imunitný systém, ktorého funkciou je chrániť organizmus pred chorobami a patogénmi, začne útočiť proti vlastným bunkám, tkanivám a orgánom, poškodzovať ich a negatívne ovplyvňovať ich fungovanie. Presné príčiny ich vzniku nie sú úplne objasnené, bolo ale dokázané, že medzi spúšťače patria najrôznejšie vírusové či bakteriálne infekcie, hormonálna nerovnováha, stres, genetické predispozície, pôsobenie toxických látok na organizmus a ďalšie.

Keď si imunita pomýli vlastné a cudzie bunky

Medzi autoimunitné ochorenia patrí napríklad reumatoidná artritída , systémový lupus, Crohnova choroba , celiakia, niektoré ochorenia štítnej žľazy, psoriáza , roztrúsená skleróza alebo diabetes 1. typu. Existuje viac ako 80 typov autoimunitných ochorení, ktoré postihujú rôzne časti tela, podľa toho, ktoré bunky imunitný systém „napadne.“

Táto skupina chorôb je veľmi rôznorodá, a aj keď majú spoločný mechanizmus, teda autoimunitnú reakciu, môžu sa prejavovať veľmi odlišne v závislosti od toho, ktoré tkanivá alebo orgány sú napadnuté .

Všeobecne platí, že autoimunitné poruchy nemožno úplne vyliečiť, je ale možné ich stabilizovať a držať pod kontrolou za pomoci liekov a ďalších liečebných postupov. Tu sú najčastejšie varovné príznaky, ktoré sa môžu objaviť v počiatočných štádiách jednotlivých ochorení.

Diabetes 1. typu

Pankreas produkuje hormón inzulín, ktorý pomáha regulovať hladinu cukru v krvi. Pri cukrovke 1. typu imunitný systém ničí bunky pankreasu produkujúce inzulín. Vysoká hladina cukru v krvi pri cukrovke 1. typu môže poškodiť cievy, srdce, obličky, oči aj ďalšie orgány. Medzi prvé varovné príznaky patrí nadmerný pocit smädu aj hladu, časté močenie, nezvyčajný a rýchly úbytok na váhe.

Reumatoidná artritída

Pri tejto chorobe napáda imunitný systém kĺby a spôsobuje ich zápal. To spôsobuje nepríjemné problémy, ako sú opuchy, začervenanie a bolestivosť kĺbov, pocit ich stuhnutosti, ale aj celkový pocit vyčerpanosti a zvýšenú únavnosť. Choroba môže postihnúť aj iné orgány a tkanivá v tele, čo potom vedie k systémovým problémom, ako sú napríklad suché oči, srdcové problémy či anémia (chudokrvnosť) .

​Psoriáza

Psoriáza čiže psoriáza je zápalové kožné ochorenie , ktoré sa vyznačuje nadmernou suchosťou a odlupovaním pokožky. Na pokožke sa vytvárajú zápalové ložiská , zapálené škvrny majú červenú, až purpurovú farbu so šedými či striebristými šupinkami. Škvrny sa objavujú po celom tele, v kožných záhyboch, ako je podpazušie, kolená, pod prsiami alebo v slabinách, na dlaniach, chodidlách aj na hlave. Koža môže silne svrbieť aj bolieť . U niektorých pacientov s psoriázou sa môže vyvinúť aj tzv. psoriatická artritída . Tá môže spôsobiť kĺbové príznaky – opuchy, stuhnutosť a bolesti kĺbov.

Roztrúsená skleróza

Ide o chronické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém , teda mozog a miechu. Imunitný systém omylom napáda myelín (ochranná vrstva, obklopujúca nervové vlákna), čo spôsobuje zápal a poškodenie, ktoré narúša normálny prenos nervových impulzov.

To potom vedie k rôznym neurologickým príznakom: nadmerná únava, problémy s citlivosťou a kŕče v končatinách, rozmazané či dvojité videnie, pocit brnenia, pálenia alebo znecitlivenia v rôznych častiach tela , problémy so sústredením a pamäťou, problémy s rovnováhou, problémy s chôdzou.

​Systémový lupus erythematosus

Jedná sa o chronické ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda rôzne tkanivá a orgány, čo môže viesť k ich zápalu a poškodeniu, vrátane kože, kĺbov, obličiek, srdca, pľúc, mozgu a krvných buniek. Choroba môže postihovať viac orgánov súčasne.

​Príznaky sa líšia v závislosti na tom, ktoré orgány sú postihnuté, medzi najtypickejšie patria: bolesti kĺbov a svalov, kožné vyrážky kdekoľvek na tele, opakované horúčky bez príčiny, citlivosť na slnečné žiarenie, rednutie alebo vypadávanie vlasov, bolesti na hrudi, neurologické problémy, ako sú bolesti hlavy, zmeny nálady, zmätenosť. Objavujú sa tiež problémy s krvou – znížený počet červených krviniek (anémia), znížený počet bielych krviniek alebo krvných doštičiek.

Zápalové ochorenia čriev (IBD)

Takzvané IBD ochorenia spôsobujú zápal v sliznici črevnej steny. Crohnova choroba môže vyvolať zápal v ktorejkoľvek časti tráviaceho traktu, od úst až po konečník, ulcerózna kolitída postihuje sliznicu hrubého čreva (tračníka) a konečníka. Medzi najbežnejšie príznaky IBD chorôb patrí chronická hnačka, bolesti brucha, nechutenstvo, strata telesnej hmotnosti, nadúvanie a plynatosť, časté nutkanie na stolicu, krv v stolici.

Graves-Basedowova choroba

Ochorenie napáda štítnu žľazu a spôsobuje, že produkuje príliš veľa hormónov, ktoré riadia a ovplyvňujú metabolizmus. Nadbytok hormónov štítnej žľazy spôsobuje zrýchlený srdcový tep (tachykardia), zlú znášanlivosť tepla, tras rúk, nadmerné potenie, nespavosť, chudnutie, zväčšenie štítnej žľazy (struma), poruchy menštruačného cyklu i problémy s očami (začervenanie, dvojité videnie).

Hashimotova tyreoiditída

Pri autoimunitnej Hashimotovej tyreoiditíde dochádza naopak k spomaleniu produkcie hormónov štítnej žľazy a tým k ich chronickému nedostatku v tele. Medzi typické príznaky môže patriť priberanie na váhe, únava a zvýšená spavosť, citlivosť na chlad a zimomrivosť, studené končatiny, vypadávanie vlasov, suchá koža, zápcha, opuchy okolo očí, spomalenie srdcového tepu (bradykardia), zdurenie štítnej žľazy.

Celiakia

Ľudia s celiakiou nemôžu jesť potraviny obsahujúce lepok, bielkovinu obsiahnutú v pšenici, raži a ďalších obilných produktoch. Pokiaľ sa lepok nachádza v tenkom čreve, imunitný systém napáda túto časť tráviaceho traktu a spôsobuje zápal. Príznaky môžu zahŕňať nevoľnosti, nadúvanie a plynatosť, vracanie, chronickú hnačku, zápchu, chudnutie aj svrbivé kožné vyrážky.

Ako sa zistí autoimunitné ochorenie?

Aká je cesta k diagnóze? Ide o komplexný proces vyžadujúci kombináciu anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia , krvných testov a zobrazovacích metód (röntgen, ultrazvuk, magnetická rezonancia).

Prvým krokom býva návšteva praktického lekára, ktorý na základe príznakov odošle k špecialistovi. Špecialisti (reumatológovia, imunológovia, endokrinológovia, dermatológovia) sa zameriavajú na identifikáciu spájajúcich príznakov a zisťujú výskyt autoimunitných chorôb v rodine. Dôjsť môže aj na biopsiu (odber malej vzorky tkaniva na mikroskopické vyšetrenie) a na funkčné testy orgánov (pečene, obličiek, štítnej žľazy).

Súvisiace články

Najčítanejšie