Z učebníc takmer zmizla časť ženského tela. Lekári ju považovali za zbytočnú, vedci tvrdia opak!

Volá sa rete ovarii (RO) a väčšina ľudí o nej pravdepodobne nikdy nepočula. Nie je to prekvapujúce, dlhé desaťročia jej totiž venovala len minimálnu pozornosť aj samotná medicína. Štruktúru opísal nemecký anatóm Wilhelm von Waldeyer už v roku 1870. Objavovala sa aj v starších vydaniach slávnej anatomickej príručky Gray's Anatomy. Keďže jej funkcia nebola jasná, postupne získala povesť nepotrebného vývojového pozostatku a z novších učebnicových vyobrazení vaječníka zmizla. Teraz sa ukazuje, že jej príbeh môže byť podstatne zaujímavejší.

Vedkyňa si všimla zvláštnu štruktúru pri vaječníku

K návratu rete ovarii do centra pozornosti prispela vývojová biologička Jennifer McKey, ktorá pri zobrazovaní celých myších vaječníkov spozorovala nezvyčajnú štruktúru obopínajúcu ich spodnú časť. Pri pátraní v staršej literatúre zistila, že nejde o nový objav – pozerá sa na dávno opísanú rete ovarii. Tím vedcov z Duke University ju následne začal podrobnejšie skúmať pomocou moderných zobrazovacích a molekulárnych metód.

Výsledky publikované v odbornom časopise eLife ukázali, že rete ovarii rozhodne nepôsobí ako jednoduchý kus neaktívneho tkaniva. Tvorí ju komplex troch vzájomne prepojených oblastí, ktoré vedci označujú ako intraovariálnu, spojovaciu a extraovariálnu rete.

Rete Ovari

D. Anbarci et al/eLife 2025

​

Tekutina prúdila smerom do vaječníka

Jeden z najzaujímavejších experimentov sa týkal pohybu tekutiny. Vedci vstrekli do vonkajšej časti rete ovarii fluorescenčnú látku a sledovali, kam sa dostane. Do približne 15 minút sa presunula smerom do vaječníka. Pri opačnom experimente, keď látku aplikovali do vaječníka, sa rovnaký presun do rete ovarii neobjavil. Výsledok naznačuje smerovaný tok z tejto štruktúry k vaječníku.

Analýza tekutiny navyše odhalila množstvo proteínov. Medzi nimi bol napríklad IGFBP2, proteín spojený so signalizáciou rastového faktora IGF1, ktorá je relevantná aj pre fungovanie vaječníkov. Rete ovarii je zároveň v tesnom kontakte s krvnými cievami, nervovými vláknami a imunitnými bunkami.

Prečítajte si tiež

Skvelá správa: Lekári už dokážu určiť, u ktorej ženy sa rakovina prsníka po vyliečení zopakuje

​

Práve táto kombinácia priviedla výskumníkov k hypotéze, že by štruktúra mohla fungovať ako akási „anténa“ vaječníka – prijímať informácie z okolitého organizmu a prostredníctvom sekrécie ovplyvňovať prostredie vaječníka. Zatiaľ však ide o pracovnú hypotézu, nie definitívne potvrdenú funkciu.

Mohla by ovplyvňovať ovuláciu?

Vedci zistili aj to, že aktivita niektorých génov v rete ovarii sa mení v súvislosti s hormonálnym cyklom. To vyvoláva otázku, či štruktúra nemôže súvisieť s dozrievaním folikulov alebo načasovaním ich aktivácie. Výskumníčka Blanche Capelo podľa Science News uvažuje, že rete ovarii by mohla regulovať načasovanie alebo rýchlosť ovulácie či počet folikulov aktivovaných počas cyklu.

To by v budúcnosti teoreticky mohlo mať význam aj pre výskum plodnosti a reprodukčného starnutia. Zatiaľ však nie je dokázané, že štruktúra skutočne plní túto úlohu.

Rete ovari

D. Anbarci et al/eLife 2025

​

Jeden zásadný háčik: väčšinu experimentov robili na myšiach

Pri senzačnej predstave „zabudnutého ženského orgánu“ je potrebná dôležitá brzda. Rete ovarii existuje aj u ľudí, no najnovšie detailné funkčné experimenty boli vykonané predovšetkým na myšiach. Nie je preto zatiaľ možné jednoducho predpokladať, že u žien funguje úplne rovnakým spôsobom. Nezávislý vývojový biológ Serge Nef z Univerzity v Ženeve výsledky pre Science News zhrnul tak, že sa v štruktúre očividne „niečo deje“, no kľúčová otázka zostáva nezodpovedaná: Aké dôležité je to pre samotné fungovanie vaječníka?

Vedci napríklad ešte musia experimentálne ukázať, čo sa stane s plodnosťou a funkciou vaječníka, keď rete ovarii prestane fungovať. Odborný komentár v eLife navyše upozorňuje, že jej úloha môže byť skôr podporná než nevyhnutná.

Prečítajte si tiež

Gynekológ Záhumenský o zavedení potratovej tabletky: Keby išlo o mužov, tak je to vyriešené hneď

​

Prečo o nej celé generácie takmer nepočuli?

Samotná štúdia nehovorí, že lekári rete ovarii úmyselne „vymazali“. Presnejšie je povedať, že jej funkciu medicína nepoznala, štruktúra bola považovaná za nefunkčný pozostatok a v novších učebnicových vyobrazeniach sa prestala objavovať. Prípad však zapadá do širšieho problému. Výskumy anatomických učebníc v minulosti zistili, že ženské telo bolo v mnohých materiáloch zastúpené menej a mužská anatómia často fungovala ako implicitná „norma“.

Analýza desiatich anatomických učebníc napríklad zaznamenala takéto rozdiely aj v moderných publikáciách. Príbeh rete ovarii tak ukazuje predovšetkým to, ako ľahko môže byť anatomická štruktúra odsunutá na okraj výskumu, keď vedci nepoznajú jej funkciu.

Až moderné zobrazovanie umožnilo pozrieť sa na ňu spôsobom, ktorý vedci pred viac než storočím jednoducho nemali k dispozícii. Výsledok zatiaľ nie je dôkazom „nového ženského orgánu“, ale je dostatočne presvedčivý na to, aby sa rete ovarii po desaťročiach ignorovania opäť stala predmetom seriózneho výskumu.