Nová štúdia prináša nádej na liečbu rozvinutej Alzheimerovej choroby

Po desiatkach rokov, kedy bola Alzheimerova choroba považovaná za nevratnú, prichádza výskum amerických vedcov s prekvapivými závermi. Štúdia ukazuje, že aj mozog vážne poškodený touto chorobou sa môže za určitých podmienok zotaviť – zatiaľ však iba u myší.

Alzheimerova choroba je dlhodobo považovaná za jednu z najzávažnejších nevyliečiteľných chorôb. Liečba sa doteraz zameriavala predovšetkým na prevenciu, respektíve na spomalenie jej priebehu. Plné zotavenie bolo považované za nemožné. Nová štúdia amerických vedcov, publikovaná v decembri v odbornom časopise Cell Reports Medicine , však túto predstavu spochybňuje.

Čo sa deje v mozgu chorého?

Alzheimerovu chorobu radíme medzi progresívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnému zániku nervových buniek. Ako uvádza Alzheimer's & Dementia Journal (A&D), najprv sú postihnuté oblasti zodpovedné za pamäť, jazyk a myslenie, a preto sa choroba spočiatku prejavuje poruchami pamäti a kognitívnych funkcií. Priebeh je vždy individuálny a pacienti mávajú lepšie aj horšie dni, často sprevádzané zmenami nálady a správania.

Práve na tieto základné mechanizmy sa zamerala nová štúdia, ktorú uskutočnil výskumný tím z inštitúcií v Clevelande v americkom štáte Ohio: z Case Western Reserve University v spolupráci s University Hospitals a Louis Stokes Cleveland VA Medical Center.

Výsledky naznačujú, že aj mozog vážne postihnutý Alzheimerovou chorobou sa môže za určitých podmienok zotaviť – aspoň v živočíšnych modeloch.

Energetická rovnováha ako kľúč

Vedci sa sústredili na takzvanú energetickú rovnováhu mozgu. Kľúčovú úlohu v nej hrá molekula NAD⁺, ktorá je nevyhnutná na správne fungovanie buniek. U bežnej populácie jej hladina s vekom prirodzene klesá, u ľudí s Alzheimerovou chorobou je však tento pokles výraznejší. Štúdia poukazuje na to, že k rozvoju ochorenia významne prispieva neschopnosť mozgu dlhodobo udržať dostatočnú hladinu tejto molekuly.

Svoju hypotézu vedci overovali na dvoch skupinách laboratórnych myší, u ktorých bola Alzheimerova choroba umelo navodená genetickými úpravami. U jednej išlo o formu spojenú s poruchami amyloidu, teda bielkoviny, ktorá sa u chorých hromadí v mozgu a vytvára škodlivé zhluky medzi nervovými bunkami; u druhej o zmeny proteínu tau, ktorý sa vo vnútri buniek podieľa na ich stabilite, ale pri Alzheimerovej chorobe sa abnormálne mení a narúša ich fungovanie.

Obe skupiny zvierat vykazovali typické prejavy ochorenia: poškodenie mozgových buniek, zápal, narušenú komunikáciu medzi neurónmi aj závažné poruchy pamäti a myslenia.

Po podaní experimentálnej látky P7C3-A20, ktorá v tejto štúdii slúžila ako výskumný nástroj na ovplyvnenie hladiny NAD⁺, došlo u myší nielen k spomaleniu ochorenia, ale aj k výraznému zlepšeniu mozgových funkcií. Zvieratá s pokročilou formou choroby znovu získali pamäť a ďalšie kognitívne schopnosti. Zlepšenie sa potvrdilo aj pomocou krvného biomarkera, ktorý sa používa pri diagnostike Alzheimerovej choroby u ľudí.

Autori však zdôrazňujú, že látka P7C3-A20 nie je schváleným liekom na použitie u ľudí a jej bezpečnosť ani účinnosť v klinických podmienkach zatiaľ neboli overené.

Pozor na zjednodušený výklad

„Naše výsledky ukazujú, že poškodený mozog sa môže za určitých podmienok opraviť,“ uviedol hlavný autor štúdie Andrew A. Pieper. Zároveň však vedci upozorňujú, že ide zatiaľ iba o výskum na zvieratách a prenos do klinickej praxe bude vyžadovať ďalšie, starostlivo navrhnuté štúdie.

Autori štúdie tiež výslovne varujú pred zjednodušeným výkladom výsledkov, najmä pokiaľ ide o bežne dostupné doplnky stravy zamerané na zvýšenie hladiny NAD⁺. Tieto prípravky podľa nich nefungujú rovnakým spôsobom ako látka použitá v štúdii a vo vysokých dávkach môžu mať aj nežiaduce účinky.

Napriek tomu odborníci považujú výsledky za významný posun. Prvýkrát sa totiž vážne otvára možnosť, že by budúca liečba Alzheimerovej choroby nemusela chorobu len spomaľovať, ale mohla by sa usilovať aj o skutočné zotavenie mozgu.