Niečím ste sa zaoberali, a zrazu sa s tým stretávate stále? Máte frekvenčnú ilúziu

Niečo ste videli, zažili, alebo vás niečo trápi a zrazu je to všade okolo? Máte obavu z tehotenstva a všade sú zrazu pozitívne testy a bábätká? Alebo ste začuli pesničku a zrazu ju hrajú stále?

Keď sa naučíte nové slovo, všimnete si nový druh nápoja alebo "si objavíte" novú chorobu, môžete mať pocit, že sa s týmito vecami stretávate častejšie ako predtým. Tento jav je známy ako frekvenčná ilúzia. Frekvenčná ilúzia súvisí s pamäťou. Teraz, keď o niečom viete, zdá sa, že sa to objavuje častejšie.

V skutočnosti sa môže vaša nová obľúbená vykytovať bežne. Ale pretože je to vo vašej mysli, môžete si ju začať všímať všade a na druhej strane si myslieť, že sa nejako stala populárnejšou.

Odborníci tento pojem nazývajú aj fenomén Baader-Meinhof alebo syndróm modrého auta. Názov „Baader-Meinhof“ pochádza od militantnej skupiny v západnom Nemecku. Potom, čo si o nich niekto prečítal v novinách, začali znovu a znovu vidieť teroristickú organizáciu,celé roky po tom, čo bola populárnou spravodajskou témou.

Podobne je syndróm modrého auta pomenovaný podľa bežnej situácie: Keď raz uvidíte určité auto, je pravdepodobnejšie, že si to isté auto všimnete znova.

Prečo vzniká frekvenčná ilúzia?

Tento jav je veľmi častý. Pravdepodobne postihne každého v určitom okamihu jeho života. Jednoducho povedané, frekvenčná ilúzia sa deje, pretože venujete viac pozornosti veciam, ktoré sa pre vás v poslednej dobe stali dôležitými.

Frekvenčná ilúzia má dve časti. Po prvé, uveríte, že sa niečo začalo objavovať častejšie. Potom sa presvedčíte, že slovo, koncept alebo iná vec sa neobjavovali tak často ako teraz-to sa nazýva skreslenie potvrdenia. Frekvencia sa v skutočnosti nezvýšila, ale váš mozog vás presvedčil, že áno.

Aj keď nie je veľa štúdií o frekvenčnej ilúzii, koncept je veľmi podobný niečomu, čo sa nazýva „zachytenie pozornosti riadené pracovnou pamäťou“. To vysvetľuje, ako je vedená vaša pozornosť. Keď máte v mysli určitú myšlienku, vaša pozornosť prirodzene smeruje k tejto veci - bez toho, aby ste si to všimli.

Frekvenčná ilúzia pracuje s vašou dobrovoľnou a nedobrovoľnou pozornosťou. Dobrovoľná pozornosť vám pomáha vybrať a zamerať sa na informácie, ktoré sú dôležité pre vašu aktuálnu úlohu. Nedobrovoľná pozornosť vzniká, keď niečo iné odvedie vašu pozornosť od tejto úlohy.

Súvisí to s tým, ako sme sa vyvinuli. Naša myseľ musí reagovať na veci okolo nás, aby sme boli v bezpečí. Ak však chceme efektívne dokončiť úlohu, musíme určité veci vyladiť. Pozornosť je dôležitá pre učenie a pamäť. Ak niečomu nevenujete pozornosť, nezapamätáte si to. Takže ak ste sa prvýkrát dozvedeli o niečom novom, je pravdepodobné, že to začnete vidieť častejšie, pretože si to teraz uvedomujete.

Ako vás môže ovplyvniť frekvenčná ilúzia?

Pre väčšinu ľudí frekvenčná ilúzia nevedie k žiadnym väčším účinkom. Je to jednoducho zaujímavý fenomén. Ale niektorých môže frekvenčná ilúzia viesť k vážnym výsledkom.

Napríklad, ak pracujete v oblasti kriminológie, vaša pozornosť sa môže obrátiť na konkrétneho podozrivého. Vaša myseľ bude potom viac naklonená venovať pozornosť tejto osobe, keď sa objavia nové informácie. To by mohlo pomôcť prípadu a priviesť detektíva k správnemu podozrivému. Ale môže to byť aj škodlivé. Ak sa detektívova myseľ sústredí na jednu osobu, môžu mu uniknúť ďalšie kľúčové dôkazy.

Podobne, ak pracujete v oblasti medicíny, možno ste sa nedávno dozvedeli o novej diagnóze. Pretože sa zameriavate na túto chorobu, je pravdepodobnejšie, že diagnostikujete viac ľudí na základe ich symptómov. Frekvenčná ilúzia v tomto prípade môže byť užitočná, pretože si viac uvedomujete tento nový stav. Môže to však tiež spôsobiť, že ignorujete iné podobné stavy a niekoho nesprávne diagnostikujete.

V iných prípadoch, u ľudí s určitými psychickými poruchami, môže frekvenčná ilúzia ich stav zhoršiť. Pri schizofrénii  frekvenčná ilúzia môže spôsobiť, že chorý si potvrdí svoje vlastné bludné podozrenie. Ak sa zameria na konkrétny blud, ktorý má kvôli schizofrénii, frekvenčná ilúzia ho môže presvedčiť, že niečo je skutočné, aj keď to tak nie je.

Celkovo tento jav ukazuje, koľko informácií mozog skutočne v danom momente prijíma. Väčšinu času si to ani neuvedomujeme. Tento koncept vysvetľuje, prečo si všímame určité veci viac ako iné, keď sa naša pozornosť na niečo zameria.