Populárne potravinárske farbivo by mohlo vyvolať zápalové ochorenie čriev, zistila štúdia

Červeň Allura AC (E129) je umelé farbivo , patrí medzi azofarbivá. Vyrába sa priemyselnou syntézou. V kombinácii s benzoátmi môže zvyšovať hyperaktivitu u detí. Môže zhoršovať symptómy astmy. Môže zhoršovať priebeh alergických reakcií. V rámci EÚ je povolené len pre vybrané kategórie potravín v obmedzenom množstve. Používa na pridanie farby a textúry do sladkostí, nealkoholických nápojov, mliečnych výrobkov a cereálií, často s cieľom prilákať deti.

Nové testovanie na zvieratách však odhaľuje, že farbivo narúša spôsob, akým funguje črevná bariéra, poškodzuje zdravie čriev, podporuje zápal a potenciálne spúšťa zápalové ochorenia čriev (IBD) , ako je Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Vedci z kanadskej McMaster University zistili, že narušením črevnej bariéry zvyšuje Allura Red AC množstvo produkovaného serotonínu. Tým sa mení zloženie črevného mikrobiómu - zloženie črevnej mikroflóry a ľudia sú náchylnejší na zápal čriev.

Hlavný autor štúdie, profesor Waliul Khan z McMaster University v Kanade v časopise Nature Communications uviedol, že zistenia sú alarmujúce:  "Táto štúdia demonštruje významné škodlivé účinky Allura Red na zdravie čriev a identifikuje črevný serotonín ako kritický faktor sprostredkujúci tieto účinky. Tieto zistenia majú dôležitý význam pri prevencii a liečbe zápalu čriev. To, čo sme zistili, je zarážajúce a alarmujúce, pretože toto bežné syntetické potravinárske farbivo prijímané v strave je možným spúšťačom IBD. Tento výskum je významným pokrokom v upozorňovaní verejnosti na potenciálne škody spôsobené potravinárskymi farbivami, ktoré denne konzumujeme."

Nebezpečná červeň

"Vedecká literatúra naznačuje, že konzumácia Allura Red tiež ovplyvňuje niektoré alergie, poruchy imunity a problémy so správaním u detí, ako je porucha pozornosti s hyperaktivitou," dodal profesor Khan.

Presné príčiny chorôb autoimunitných zápalových ochorení čriev nie sú úplne známe, ale štúdie naznačujú, že môžu byť spustené dysregulovanými imunitnými odpoveďami, genetickými faktormi, nerovnováhou črevnej mikroflóry a environmentálnymi faktormi. V posledných rokoch sa dosiahol významný pokrok v zistení, aké gény súvisia s IBD ochoreniami a v pochopení úlohy imunitného systému a hostiteľskej mikroflóry. Profesor Khan však povedal, že výskum zaostáva, pokiaľ ide o skúmanie environmentálnych rizikových faktorov. Medzi environmentálne spúšťače patrí typická západná strava, ktorá pozostáva zo spracovaných tukov, červeného a spracovaného mäsa, cukru a nedostatku vlákniny. Dodal, že takáto strava obsahuje aj veľké množstvo prísad a farbív a výsledky štúdie si vyžadujú ďalšie skúmanie súvislosti medzi potravinárskymi farbivami a IBD.