Skoro jasno
21°
Bratislava
Jakub
25.7.2024
Akoby mal vyzerať zdravý deň? Podľa vedcov sa hýbeme málo a sedíme pridlho
Zdielať na

Akoby mal vyzerať zdravý deň? Podľa vedcov sa hýbeme málo a sedíme pridlho

Nový austrálsky výskum zostavil ideálny deň, do ktorého sa zmestia všetky aktivity, ktoré udržujú človeka v zdravej kondícii. Štúdia sa venuje celému dňu, hodine po hodine, a skúma aktivity, ktoré znižujú riziko kardiometabolických ochorení, medzi ktoré patria napríklad choroby srdca, cukrovka alebo chronické ochorenie obličiek, píše web Radia Wave s odkazom na server ABC news.

Štúdia vedcov zo Swinburnovej univerzity v austrálskom Melbourne analyzovala viac ako 2 000 ľudí, pričom 684 z nich malo cukrovku druhého typu. Teraz vyšla vo vedeckom časopise Diabetologica a informuje o nej web austrálskej verejnoprávnej stanice ABC.

Keď vedci porovnali výsledky jednotlivých účastníkov, zistili, že tí najzdravší z nich mali deň rozplánovaný zhruba takto: spali 8 hodín a 20 minút, sedením strávili 6 hodín a fyzickým aktivitám venovali 4 hodiny a 20 minút. Fyzické aktivity vedci rozdelili na dve kategórie. Ľahké a stredne ťažké až ťažké.

Ideálne by sa ľudia mali venovať obom kategóriám rovnako. Medzi tú ľahkú záťaž patrí napríklad pomalšia chôdza alebo domáce práce. Do druhej kategórie patrí svižná chôdza, beh alebo náročné aktivity ako práca s lopatou.

Zaujímavé podľa serveru ABC je, že väčšina ľudí sa hýbe iba polovicu odporúčanej doby, aj keď si myslí, že sa hýbe dostatočne. Odporúčaná doba pohybu a ďalších aktivít neplatí pre všetkých rovnako. Líšia sa podľa toho, či ide o dospelých alebo deti.

Podľa štúdie nie je pre deti škodlivé, keď sedia dlhšie, pokojne aj napríklad cez 9 hodín. Deti ale tiež potrebujú viac spánku, a to zhruba 10 a pol hodiny. A tiež u detí nevadí, keď sa hýbu menej ako dospelí.

30 minút pohybu denne? Málo

Aj pre fungovanie ľudského mozgu je fyzická aktivita dôležitá. Dostatok pohybu, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje na minimálne 30 minút denne, má tiež vplyv na to, či človeka postihne depresie alebo demencia.

Lenže pokiaľ ide napríklad o správanie študentov, akademikov alebo ľudí, ktorí chcú zlepšiť svoje rozumové schopnosti, tak je podľa vedcov logické, že títo ľudia budú musieť sedením stráviť viac času.

Vedci zdôrazňujú, že fyzickú aktivitu nie je dobré robiť na úkor spánku. To naopak môže byť škodlivé pre ľudí napríklad s úzkosťami alebo depresiami.

Ako to stihnúť?

Pre väčšinu ľudí je však nemožné zvládnuť všetko v jednom dni. Podľa Dot Dumuidovej z Univerzity v Južnej Austrálii, ktorá výskumníkom poskytla časť dát, to zvládne iba hŕstka ľudí, ktorí na to majú čas. Záleží tiež na tom, kde človek býva, čo sa odráža napríklad na tom, koľko času strávi dochádzaním do školy alebo do práce. Veľa ľudí zase môže limitovať nedostatok peňazí alebo zdravotný stav. Štúdia navyše neberie do úvahy napríklad čas na priateľov či rodinu.

Podľa vedcov je tak pre väčšinu ľudí nemožné, aby jeden deň obsahoval všetky ideálne aktivity, vďaka ktorým budeme zdraví. Udržateľnejšie je, keď si jednotlivé aktivity rozplánujeme na viac dní, dodáva Dumuidová z austrálskej univerzity.

Najčítanejšie