Prelom v oblasti cukrovky približuje svet k životu bez inzulínu

Vedci z univerzity v Ženeve identifikovali proteín, ktorý by mohol v budúcnosti nahradiť inzulínovú terapiu.

Výskumný tím na univerzite v Ženeve (UNIGE) už niekoľko rokov pracuje na alternatívnom prístupe k inzulínu, ktorý je založený na proteíne S100A9. Proteín – testovaný na myšiach s diabetom – môže výrazne zlepšiť rýchlosť metabolizmu a regulovať krvnú glukózu, lipidy a ketóny – chemickú látku, ktorú produkuje pečeň, keď telo nemá dostatok inzulínu na premenu glukózy na energiu. Štúdia tiež objavila protizápalový účinok vyvolaný proteínom, ktorý by sa dal použiť na liečbu zápalových porúch inde.

Inzulín sa najčastejšie používa na liečbu cukrovky 1. typu, ale predpisuje sa aj pri závažnejších formách cukrovky 2. typu. Syntetický inzulín oslávil v roku 2021 svoje 100. výročie. Diabetes 1. typu, tiež známy ako juvenilná cukrovka alebo cukrovka závislá od inzulínu, sa vyskytuje, keď telo nedokáže produkovať hormón nazývaný inzulín, ktorý kontroluje hladinu glukózy v krvi. Ľudia s týmto ochorením si musia podávať inzulín buď manuálne, pomocou inzulínového pera, alebo pomocou pumpy, ktorá nepretržite podáva inzulín. V súčasnosti neexistuje žiadny liek.

Pri cukrovke typu 2 pankreas zvyčajne nedokáže produkovať dostatok inzulínu. Diabetes UK uvádza, že bežné liečby pre typ 2 zahŕňajú udržiavanie zdravej hmotnosti, aktívnu aktivitu, operáciu na zníženie hmotnosti a užívanie liekov, ako sú tablety a injekcie, ktoré môžu zahŕňať inzulín. Niektoré prípady sa môžu dostať do remisie.

Ale napriek všetkým svojim život zachraňujúcim výhodám môže mať inzulín vedľajšie účinky. „Život ohrozujúca hypoglykémia, negatívny vplyv na metabolizmus tukov a zvýšený cholesterol: to sú niektoré závažné vedľajšie účinky inzulínu. To je dôvod, prečo sa snažíme vyvinúť doplnkové alebo alternatívne liečby, ktoré sú účinnejšie a menej nebezpečné,“ povedal Roberto Coppari, profesor a koordinátor Diabetes centra Lekárskej fakulty UNIGE. Vedci budú liek spočiatku testovať v kombinácii s nízkymi dávkami inzulínu, no v budúcnosti nevylučuje možnosť použitia samotného proteínu S100A9.