Každý tretí Slovák má alergiu. Pozor, ak sa nelieči správne, môže z nej vzniknúť astma!

Každý tretí Slovák trpí alergiou a každý desiaty obyvateľ Slovenska je aj astmatik. Počet týchto ľudí u nás stále stúpa. Očakáva sa, že o pár rokov bude alergiou trpieť až polovica populácie!

 Starostlivosť o astmatikov a alergikov skomplikovala aj pandémia  ochorenia COVID-19. "Je však zaujímavé, že samotný covid základné ochorenie neovplyvnil. Paradoxne, u niektorých alergikov a astmatikov sa nosím rúšok zlepšili alergické príznaky," tvrdí prof. MUDr.Miloš Jeseňák, prezient Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie. Na druhej strane, covid podľa neho výrazne ohrozil ľudí s ťažkou formou dýchacích alergií a astmy, ktorí užívajú kortikosteroidy 

Bohužiaľ, v dospelosti už nemáme šancu, aby sme sa alergikmi nestali. "Môžeme však ovplyvniť vnímavosť detí na alergény už v útlom veku. Dôležité je najmä nevystavovať ich pasívnemu fajčeniu," zdôrazňuje prof. MUDr.Jeseňák.

O pacientov s alergiou a astmou sa lekári na Slovensku starajú až na 200 špecializovaných pracoviskách. Podľa MUDr.Jeseňáka ustavičný prílev nových pacientov spôsobuje najmä  znečistenie životného prostredia, aktívne i pasívne fajčenie a tiež strava plná aditív a konzervačných látok. K nárastu výskytu alergií prispieva aj globálne otepľovanie, pretože dýchacie alergény sa objavujú v čoraz  vyšších zemepisných polohách. Veľmi agresívnym alergénom je ambrózia, ktorá sa presúva z oblastní južného Slovenska aj do severných oblastí. 

Ak pozorujete na sebe príznaky alergie počas niekoľkých týždňov či mesiacov, mali by ste vyhľadať špecialistu imunológa, aby alergiu presne diagnostikoval a nastavil liečebný režim. Alergiu je možné liečiť. "Postup na liečenie alergie sa nazýva alergénová imunoterapia. Nájdeme alergén, ktorý pacientovi spôsobuje alergickú reakciu- môže to byť napríklad peľ brezy či tráv a podávame ho alergikovi v podobe tabletiek či injekcií.", hovorí prof. MUDr. Jeseňák. Liečbu alergie netreba zanedbať, pretože sa môže zmeniť na bronchiálnu astmu. „Rizikoví sú najmä pacienti, ktorí majú krátku sezónu svokjo alergénu, napríklad ľudi alergickí na liesku. Väčšinou sa snažia toto obdobie preklenúť pomocou voľnopredajných liekov. Ak sa však alergia nelieči, zvyšuje sa počet alergénov, na ktoré človek reaguje a tiež sa predlžuje obdobie v roku, počas ktorého má ťažkosti,“ tvrdí odborník.

"Ak sa už rozvinie bronchiálna astma, časti pacientov vieme pomôcť alergénovou imunoterapiou. Astmatici by sa mali pravidelne hýbať a platí to aj pre deti, ktoré naozaj nie je vhodné oslobodzovať od telesnej výchovy. Potrebné je však najmä dôsledne dodržiavať liečebný režim. Niektoré ľahké formy astmy spôsobujú len prechodné ťažkosti a u časti pacientov sa pri správnej liečbe môžu na dlhý čas úplne vytratiť," vysvetľuje prof. MUDr. Jeseňák