Tabletky proti starnutiu už nie sú sci-fi: Veda skúma lieky, ktoré by nám mohli predĺžiť život v zdraví

Predstava, že jedného dňa budeme môcť užívať tabletku, ktorá spomalí starnutie, ešte donedávna pripomínala skôr sci-fi než serióznu medicínu. Dnes sa však touto otázkou zaoberajú výskumné tímy na významných univerzitách a vedeckých pracoviskách po celom svete.

Niektoré z potenciálnych liekov pritom nie sú úplne nové. Používajú sa napríklad pri liečbe cukrovky alebo nádorových ochorení. Vedci teraz skúmajú, či by ich účinky mohli pomôcť aj pri prevencii ochorení spojených s pribúdajúcim vekom.

Ako upozorňuje magazín BBC Science Focus, výskum sa postupne presúva od experimentov na zvieratách k prvým klinickým štúdiám u ľudí.

Nejde o nesmrteľnosť, ale o dlhší život v zdraví

V modernej medicíne sa čoraz častejšie používa pojem healthspan. Označuje počet rokov, počas ktorých človek žije bez závažných ochorení a zachováva si dobrú fyzickú aj psychickú kondíciu. Práve predĺženie tohto obdobia je hlavným cieľom výskumu liekov proti starnutiu.

„Je to o zlepšovaní toho, čo vedci nazývajú healthspan, teda počtu rokov, počas ktorých môžu ľudia žiť dobre a bez chorôb,“ vysvetľuje doktor Nir Barzilai, riaditeľ Inštitútu pre výskum starnutia na Albert Einstein College of Medicine v New Yorku.

Podľa neho nemá zmysel sľubovať ľuďom večnú mladosť. Dôležitejšie je oddialiť vznik chronických ochorení, znížiť riziko chradnutia vo vyššom veku a zachovať si čo najdlhšie samostatnosť.

Starnutie totiž nie je len otázkou vrások, šedivých vlasov či pomalšieho pohybu. Ide o komplexný biologický proces, ktorý postupne mení fungovanie buniek, tkanív a orgánov. S pribúdajúcim vekom rastie aj riziko kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny či neurodegeneratívnych chorôb.

Keď sa bunky opotrebujú a odmietajú odísť

Jedným z najzaujímavejších smerov výskumu je takzvaná bunková senescencia. Ide o stav, pri ktorom bunka prestane normálne fungovať a deliť sa, ale zároveň nezanikne. Takéto bunky sa môžu postupne hromadiť v organizme a uvoľňovať zápalové látky, ktoré poškodzujú okolité tkanivá.

U mladého človeka imunitný systém dokáže tieto bunky pomerne účinne odstraňovať. S pribúdajúcim vekom však táto schopnosť slabne.

„Je to ako oheň, ktorý sa šíri,“ prirovnáva tento proces Ming Xu, výskumník starnutia z University of Connecticut. Ako dodáva, hoci ide o pomerne malú skupinu buniek, ich negatívny vplyv na organizmus môže byť veľmi výrazný.

Vedci preto skúmajú látky označované ako senolytiká. Ich úlohou je cielene vyhľadávať a odstraňovať senescentné bunky.

Výsledky experimentov na zvieratách sú povzbudivé. V niektorých štúdiách sa po odstránení týchto buniek zlepšila svalová sila, pohybová aktivita a celková kondícia zvierat. Pozorovalo sa aj predĺženie ich života.

Prečítajte si tiež

Na terapiu nie je nikdy neskoro. Vedci vyvracajú mýtus o starobe

​Päť látok, ktoré priťahujú pozornosť vedcov

Výskum dlhovekosti sa sústreďuje na viacero látok s odlišnými mechanizmami účinku. Niektoré už poznáme z bežnej medicíny, iné sa skúmajú predovšetkým v laboratóriách.

1. Metformín: liek na cukrovku s potenciálom ovplyvniť starnutie

Metformín patrí medzi najčastejšie používané lieky pri liečbe cukrovky 2. typu. Pomáha regulovať hladinu glukózy v krvi a zlepšovať metabolické procesy. Záujem vedcov však vzbudili aj pozorovania, podľa ktorých by mohol ovplyvňovať niektoré biologické mechanizmy súvisiace so starnutím.

Doktor Nir Barzilai upozornil na výsledky epidemiologických výskumov, ktoré naznačili, že ľudia s cukrovkou užívajúci metformín môžu mať v určitých porovnaniach priaznivé zdravotné výsledky aj v porovnaní s ľuďmi bez cukrovky.

Takéto pozorovania však samy osebe nedokazujú, že metformín predlžuje život zdravým ľuďom.

Práve preto sa pripravuje a skúma projekt TAME (Targeting Aging with Metformin), ktorého zámerom je posúdiť, či môže metformín oddialiť vznik viacerých ochorení súvisiacich s vekom.

2. Rapamycín: látka, ktorá predĺžila život zvieratám

Rapamycín je liek používaný najmä na potlačenie imunitnej odpovede po transplantáciách orgánov. V menších dávkach sa stal predmetom výskumu dlhovekosti. Jeho účinok súvisí okrem iného s reguláciou bunkovej signalizačnej dráhy mTOR, ktorá zohráva významnú úlohu pri raste, metabolizme a regenerácii buniek.

Experimenty ukázali, že rapamycín dokáže predĺžiť život kvasiniek, červov, múch a myší. Zaujímavý je aj výskum na psoch v rámci amerického Dog Aging Project. Vedci sledujú, či by podávanie rapamycínu mohlo pozitívne ovplyvniť ich zdravie a dĺžku života. Zatiaľ však nie je dokázané, že by podobný účinok spoľahlivo fungoval aj u zdravých ľudí.

3. Kvercetín: rastlinná látka, ktorá môže pomáhať odstraňovať poškodené bunky

Kvercetín je prírodný rastlinný flavonoid, ktorý sa nachádza v mnohých druhoch ovocia a zeleniny. Vedci skúmajú jeho potenciálne senolytické vlastnosti, teda schopnosť podieľať sa na odstraňovaní senescentných buniek. V laboratórnych a predklinických výskumoch sa ukázal ako zaujímavá látka, najmä v kombinácii s niektorými liekmi. To však neznamená, že bežné užívanie výživových doplnkov s kvercetínom dokáže spomaliť starnutie človeka.

4. Dasatinib: onkologický liek v novom kontexte

Dasatinib je liek používaný pri liečbe niektorých druhov leukémie. V súčasnosti sa skúma aj jeho možný účinok na senescentné bunky. Zaujímavé výsledky priniesli predovšetkým experimenty, v ktorých sa kombinoval s kvercetínom.

Takáto kombinácia sa označuje ako senolytická terapia. Cieľom je odstrániť bunky, ktoré sa podieľajú na chronickom zápale a poškodzovaní okolitého tkaniva. Ide však o experimentálny prístup. Dasatinib je silný liek s potenciálne závažnými nežiaducimi účinkami a rozhodne nie je určený na svojvoľné užívanie ako prípravok proti starnutiu.

5. Prokyanidín C1: látka zo semien hrozna

Pozornosť výskumníkov vzbudil aj prokyanidín C1, prírodná zlúčenina nachádzajúca sa v hroznových semenách. V štúdii publikovanej v roku 2021 vedci z Čínskej akadémie vied skúmali jej účinky na staršie myši. Výsledky naznačili, že liečba predĺžila ich život približne o deväť percent a zároveň zlepšila niektoré ukazovatele fyzickej kondície. Jedným z predpokladaných mechanizmov účinku je ovplyvňovanie senescentných buniek.

Je však dôležité zdôrazniť, že výsledok získaný na myšiach nemožno automaticky preniesť na človeka. Zatiaľ nemáme dôkaz, že by táto látka predlžovala ľudský život.

Prečítajte si tiež

Vedci: Chcete si zachovať vo vyššom veku sviežu myseľ? Stavte na vitamín C!

​Prečo ešte nemáme tabletku proti starnutiu?

Napriek sľubným výsledkom existuje podľa vedcov niekoľko zásadných prekážok.

• Prvou je samotná dĺžka ľudského života. Ak chcú vedci dokázať, že určitý liek skutočne spomaľuje starnutie a predlžuje obdobie života v zdraví, potrebujú dlhodobé klinické štúdie.
• Druhou prekážkou je spôsob, akým medicína starnutie v súčasnosti klasifikuje. Starnutie sa nepovažuje za samostatné ochorenie, ktoré by bolo možné jednoducho liečiť jedným liekom.

„Nechceme nazývať starnutie chorobou,“ hovorí doktor Barzilai. Zároveň však upozorňuje, že starnutie by malo byť oficiálne uznané ako stav, na ktorý možno cieliť liečebnými postupmi.

Významnou komplikáciou je aj financovanie. Klinické štúdie sú nákladné a vývoj nových liekov môže trvať mnoho rokov. Výskum lacných, už patentovo nechránených liekov navyše nemusí byť pre farmaceutické spoločnosti dostatočne komerčne atraktívny.

Môžeme už dnes užívať lieky proti starnutiu?

Krátka odpoveď znie: zatiaľ nie v zmysle overenej preventívnej liečby zdravých ľudí.

Metformín má svoje jasné miesto v liečbe cukrovky. Rapamycín sa používa v transplantačnej medicíne a dasatinib v onkológii. Ich experimentálne využitie v oblasti dlhovekosti však neznamená, že by ich mali užívať zdraví ľudia.

Každý z týchto liekov môže mať nežiaduce účinky a jeho pomer prínosov a rizík závisí od konkrétneho pacienta. Ani výživové doplnky s kvercetínom či inými rastlinnými látkami nemožno považovať za preukázanú terapiu proti starnutiu.

Kým budú k dispozícii presvedčivé výsledky klinických štúdií, základom prevencie zostávajú známe opatrenia: pravidelný pohyb, kvalitná strava, dostatok spánku, nefajčenie, primeraná telesná hmotnosť a kontrola rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení.

Budúcnosť medicíny: liečiť starnutie skôr, než sa objaví choroba?

Výskum liekov proti starnutiu môže postupne zmeniť spôsob, akým pristupujeme k prevencii chronických ochorení. Namiesto liečby každej diagnózy samostatne by sa medicína mohla viac zamerať na spoločné biologické mechanizmy, ktoré stoja za viacerými ochoreniami vyššieho veku.

Predstavme si budúcnosť, v ktorej lekár dokáže pomocou biologických ukazovateľov odhadnúť tempo starnutia organizmu a na základe toho cielene zasiahnuť ešte pred vznikom závažného ochorenia. Zatiaľ ide o víziu, nie o bežnú klinickú prax. Výskum však naznačuje, že starnutie nemusí byť úplne nemenný proces.

Najväčším úspechom medicíny budúcnosti preto možno nebude to, že sa dožijeme 120 rokov. Oveľa dôležitejšie bude, ak si aj vo vysokom veku zachováme pohyblivosť, pamäť, samostatnosť a schopnosť užívať si život.