Stačí JEDNA PORCIA DENNE tohto jedla, a zvýši sa RIZIKO DEMENCIE

Dáte si sem tam zmrzlinu alebo chipsy? Dajte si pozor,aby to "sem tam" nebolo každý deň. Môžete si totiž významne zvýšiť riziko demencie.

Zvýšenie dennej konzumácie ultraspracovaných potravín o 10 % – v podstate ekvivalent malého vrecka zemiakových lupienkov – môže podľa novej štúdie zvýšiť riziko demencie, aj keď inak denne konzumujete zdravú stravu bohatú na rastlinné produkty.

„Naša štúdia ukázala, že konzumácia ultraspracovaných potravín bola spojená s horšou pozornosťou a vyšším rizikom demencie u dospelých stredného a staršieho veku,“ povedala pre CNN hlavná autorka Barbara Cardoso, vedúca lektorka výživy, dietetiky a potravín na Monash University v Melbourne v Austrálii.

Štúdia tiež zistila, že nahradenie ultraspracovaných potravín minimálne spracovanými a celozrnnými potravinami počas piatich až šiestich rokov bolo spojené s o 12 % nižším rizikom kognitívneho poklesu.

Iná staršia štúdia zistila, že dospelí vo veku 50 a 60 rokov, ktorí za desať rokov vylúčili zo svojho jedálnička mnoho nezdravých potravín mali o 11 % nižšie riziko Alzheimerovej choroby a demencie v porovnaní s dospelými, ktorých strava sa nezmenila.

Skutočné verzus spracované jedlo

Oceňovaná stredomorská strava, ktorá kladie dôraz na celozrnné obilniny, ovocie a zeleninu , fazuľu, semená, orechy a extra panenský olivový olej, preukázateľne znižuje riziko rakoviny , cukrovky, srdcových chorôb, mozgovej príhody a demencie, najmä u ľudí s dvoma kópiami génu APOE4 , ktorý je kľúčovým rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby.

Ďalšie vysoko uznávané diéty bohaté na rastliny, ako napríklad diéta DASH a diéta MIND , sa tiež zameriavajú na konzumáciu celozrnných potravín a zároveň obmedzujú cukor, červené mäso a ultraspracované potraviny. Aj tie sa spájajú so zlepšením zdravia – krvného tlaku, cholesterolu, cukrovky a celkového zdravia srdca – a to všetko môže zlepšiť aj stav mozgu .

Ultraspracované potraviny však obsahujú málo alebo žiadne celozrnné potraviny. Namiesto toho sú celozrnné obilniny a potraviny rozložené na molekuly, ktoré sa pomocou umelých farbív, aróm a emulgátorov podobných lepidlu zahrievajú, drvia, tvarujú alebo extrudujú do akejkoľvek potraviny, akú si výrobca dokáže vymyslieť.

Odborníci tvrdia, že takéto „predtrávené“ potraviny, ktoré sú často plné cukru, soli a tuku, môžu obsahovať nedostatok dôležitých živín potrebných pre zdravé telo a mozog.

Štúdia z roku 2022, ktorá sa zamerala na 10 000 ľudí, zistila, že tí, ktorí jedli najviac ultraspracovaných potravín, mali o 25 % rýchlejší pokles výkonných funkcií a o 28 % rýchlejší pokles celkových kognitívnych funkcií v porovnaní s tými, ktorí jedli najmenej ultraspracovaných potravín.

Štúdie o celkových zdravotných rizikách konzumácie ultraspracovaných potravín sa hromadia. Podľa prehľadu 45 štúdií z februára 2024 , ktoré zahŕňali približne 10 miliónov ľudí, konzumácia o 10 % viac ultraprocesovaných potravín zvýšila riziko vzniku alebo úmrtia na desiatky nepriaznivých zdravotných problémov.

Odborníci tvrdia, že toto 10 % zvýšenie sa považovalo za „základnú hodnotu“ a pridanie ešte väčšieho množstva ultraspracovaných potravín by mohlo riziko ešte zvýšiť. Podľa štúdie existovali silné dôkazy o tom, že vyšší príjem ultraspracovaných potravín bol spojený s približne o 50 % vyšším rizikom úmrtia súvisiaceho s kardiovaskulárnymi ochoreniami a bežnými duševnými poruchami. Výskumníci tiež našli veľmi presvedčivé dôkazy o tom, že konzumácia väčšieho množstva ultraspracovaných potravín zvyšuje riziko obezity o 55 %, porúch spánku o 41 %, vzniku cukrovky 2. typu o 40 % a rizika depresie o 20 %.

Menej pozornosti, vyššie riziko demencie

Nová štúdia, publikovaná v časopise Alzheimer's & Dementia: Diagnosis, Assessment & Disease Monitoring, požiadala viac ako 2 100 Austrálčanov vo veku 40 až 70 rokov, aby si vyplnili potravinový denník, ktorý by zachytával ich stravu za posledný rok. Približne 42 % typickej austrálskej stravy tvoria ultraspracované potraviny.

Účastníci boli tiež požiadaní, aby podstúpili kognitívne testy, ktoré mali vyhodnotiť ich schopnosť sústrediť sa a rýchlosť spracovania nových informácií. Na začiatku štúdie nikto nemal demenciu.

„Na každých 10 percent nárast konzumácie ultraspracovaných potravín sme zaznamenali zreteľný a merateľný pokles schopnosti sústrediť sa,“ uviedla dr. Cardoso. "Vylúčenie ultraspracovaných potravín z vášho jedálnička by mohlo znížiť riziko, najmä ak sa tak stane ešte pred vznikom neurologických komplikácií," povedala.

„Stredný vek je obdobie, ktoré ponúka príležitosť na zníženie rizikových faktorov, ktoré môžeme ovplyvniť skôr, ako sa vyvinie demencia,“ povedala.

„Ultraspracované potraviny sa spájajú s negatívnymi zmenami v endokrinnom systéme a črevnej mikrobiote, čo môže viesť k negatívnym neurologickým výsledkom,“ povedala dr. Cardosová. „Ďalej sa spájajú so známymi kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi demencie, ako je cukrovka, hypertenzia, obezita a vysoký LDL cholesterol, a preto by mohli nepriamo ovplyvniť kognitívne zdravie.“