Hygiena rúk: Vedeli ste, koľkokrát sa nimi za hodinu dotknete tváre?

Čisté ruky prispievajú k bezpečnejšiemu prostrediu okolo nás. Čím väčšia časť ľudí dodržiava zásady a primeranú frekvenciu umývania rúk, tým čistejšie sú aj mnohé povrchy či objekty, s ktorými denne prichádzame do kontaktu. Každý človek má tendenciu priebežne sa dotýkať tváre bez toho, aby si to uvedomoval. Patogény sa takto prostredníctvom znečistených rúk dostávajú do blízkosti nosa, úst a očí, cez ktoré sa môžu dostať do tela.

„Až 80 % infekcií sa šíri neumytými rukami. Pôvodcovia ochorení sa totiž môžu nachádzať na bežne používaných predmetoch, ako sú napríklad držadlá vo verejnej hromadnej doprave, držadlá na nákupných košíkoch, kľučky, tlačidlá zvončekov a výťahov či vodovodné batérie,“ hovorí hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Zatiaľ čo mnohé patogény na povrchoch pretrvávajú len niekoľko hodín, iné môžu vo vhodných podmienkach prežiť aj niekoľko dní až týždňov, a tak môžu byť potenciálne pôvodcom nákazy. Pôvodcov ochorení si totiž môžeme z povrchov a predmetov okolo nás prostredníctvom rúk nevedomky zaniesť do tela. 

Každý človek má tendenciu priebežne sa dotýkať tváre bez toho, aby si to uvedomoval. Patogény sa takto prostredníctvom znečistených rúk dostávajú do blízkosti nosa, úst a očí, cez ktoré sa môžu dostať do tela. Pred mnohými bežnými patogénmi sa našťastie dokážeme účinne chrániť častou a dôslednou hygienou rúk.

Každý, kto si zodpovedne umýva či dezinfikuje ruky, chráni seba a aj ľudí vo svojom okolí. Patogény vďaka tomu nešíria na okolité povrchy, spoločné zariadenia v domácnosti a kancelárii alebo na rôzne príslušenstvo, ktorého sa v priebehu dňa dotýkajú ďalší ľudia (napr. kľučky, vypínače, platobný terminál či dotykové zariadenia, kopírka, volant, ovládač, mobilný telefón či tablet, rúčka na chladničke, mikrovlnke či kávovare). 

„Mechanickým umývaním rúk pomocou mydla a vody odstraňujeme choroboplodné mikroorganizmy a tým obmedzujeme ich šírenie. Preto je hygiena rúk prvým predpokladom zabráneniu vzniku infekčných ochorení,“ uviedol hlavný hygienik SR. 

Praktický návod pre dôslednú hygienu rúk

• Na to, aby ste si dôkladne umyli ruky, nestačí len opláchnuť si ich teplou vodou, to je iba začiatok. Po opláchnutí si ruky poriadne namydlite – očiste rúk venujte ideálne štyridsať sekúnd až minútu.
• Ruky si umývajte bez prsteňov, hodiniek a náramkov.
• Napeneným mydlom si umyte dlane, chrbát rúk, miesta medzi prstami, taktiež oblasť v okolí nechtov a pod nechtami. Až potom si ruky opláchnite a vždy dôkladne usušte jednorazovou utierkou alebo čistým uterákom.
• Správne osušenie rúk po umytí je neoddeliteľnou súčasťou hygieny rúk. Zabraňuje kontaminácii z rúk na potraviny, povrchy a zariadenia, pretože prenos mikroorganizmov je pravdepodobnejší z mokrej pokožky než zo suchej. Riadnym osušením rúk sa zároveň odstráni aj značné množstvo mikroorganizmov – sušenie uterákom či jednorazovou utierkou totiž trením okrem vlhkosti odstraňuje aj patogény.

Kedy je potrebné umývať si ruky:

• po každom návrate domov (do práce...) z vonkajšieho prostredia,
• pred a po návšteve nemocnice, lekára,
• po ceste v prostriedkoch hromadnej dopravy,
• pred, počas a po príprave jedla,
• pred konzumáciou jedla,
• po každom použití toalety,
• pred manipuláciou s bábätkom a po výmene znečistenej plienky,
• po manipulácii so zvieratami a ich krmivom,
• po manipulácii s odpadom a odpadovým košom,
• po vyčistení nosa, kašľaní a kýchaní – pri kašli a kýchaní si ústa nezakrývajte dlaňou, dôležité je použiť jednorazovú papierovú vreckovku a ihneď po použití ju zahodiť do odpadkového koša,
• počas choroby,
• pri akomkoľvek pocite nečistých rúk.

Vedeli ste, že?:

• Podľa niektorých odborných odhadov by sa dalo predísť najmenej 1 miliónu úmrtí ročne, keby si každý pravidelne umýval ruky.
• Do roku 2016 bolo vedecky opísaných vyše 1 400 patogénov, ktoré dokážu napadnúť človeka a poškodiť mu zdravie. Tieto patogény by pritom podľa odborných odhadov mali tvoriť iba necelé jedno percento spomedzi všetkých druhov mikroorganizmov prítomných na Zemi.
• Človek sa dotýka svojej tváre v priemere 23-krát za hodinu, pričom takmer polovica dotykov je práve v takzvanej T-zóne tváre v blízkosti zraniteľných slizníc (oči, nos, ústa). K odhadu sa v roku 2015 dopracovala profesorka epidemiológie Mary-Louise McLaws, ktorá zo záznamu zdokumentovala správanie študentov medicíny počas prednášok.