V košickej nemocnici pacientov po porážke rehabilitujú s pomocou robotických prístrojov

V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice začali využívať najmodernejšiu robotickú techniku pri rehabilitáciách pacientov. Klinika fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (KFBLR) má k dispozícii päť nových najmodernejších robotických prístrojov, ktoré pomáhajú pri rehabilitáciách pacientov po cievnej mozgovej príhode (CMP).

„Oveľa efektívnejšie pomáhajú zvyšovať pohyblivosť a ohybnosť horných aj dolných končatín týchto pacientov a zlepšovať ich udržiavanie rovnováhy,“ hovorí prednosta KFBLR doc. MUDr. Peter Takáč, PhD., mim. prof.. „Máme tu pacientov, ktorých sme vďaka efektívnej modernej rehabilitácii doslova postavili na nohy. V rámci štátnych zdravotníckych zariadení na Slovensku ide o jedinečné robotické prístroje,“ dodáva prednosta.

Jedným z prvých, ktorému sa aj vďaka nim výrazne zlepšil zdravotný stav, je pacient Miroslav. „Som po cievnej mozgovej príhode. Spočiatku som sa nemohol ani pohnúť, ani sám najesť, nič, nevedel som vykonať žiadny pohyb. Teraz je to už lepšie a robotické prístroje mi veľmi pomáhajú. Je to zábavné, aj liečebné zároveň. Aj som si chcel robota požičať domov, ale nedá sa,“ zažartuje si počas cvičenia Miroslav, ktorý mal po CMP znefunkčnenú pravú stranu tela.

Prístroje sú umiestnené v priestoroch Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Lekárskej fakulty UPJŠ Košice a UNLP Košice na Rastislavovej 43 na I. poschodí v miestnosti pre pohybovú liečbu a to na Základe zmluvy medzi UPJŠ a UNLP v rámci projektu Robot - Assisted Rehabilitation. Projekt je realizovaný a podporený z programu Interreg V-A Slovensko – Maďarsko. Hlavným partnerom v projekte je Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a cezhraničným partnerom je Národný ústav pre ochorenie pohybového aparátu v Budapešti (OMINT).

Aký je princíp roboticky asistovanej terapie?

Vonkajší skelet robota odľahčuje pri rehabilitácii hornú alebo dolnú končatinu a tým umožňuje pacientovi používať zvyšok pohyblivosti jeho končatiny. Navyše ho možno nastaviť podľa anatomických rozmerov ruky či nohy. „Podľa aktívnych schopností pacienta môžeme na robotickom prístroji nastaviť predvolený priestor pre cvičenie, prípadne obmedziť pohyblivosť v niektorých kĺboch, či nastaviť mieru odľahčenia končatiny,“ opisuje prednosta kliniky docent Takáč.

Pre fyzioterapeuta, ktorý s pacientom cvičí, je dôležité, že terapia týmito prístrojmi je spojená s vizuálnou spätnou väzbou. Pohyby končatiny sú snímané prostredníctvom senzorov, pacient tak ovláda herné prostredie a plní pohybové úlohy. Splnenie jednotlivých úloh sa vyhodnocuje. Umožňuje to sledovať efekt terapie na monitore počítača. Náročnosť hier aj miera zapojenia pacienta je nastaviteľná podľa jeho potrieb a schopností. „Princíp spätnej väzby podporuje nielen obnovenie pohybových schopností, ale aj komunikáciu a myslenie pacienta,“ dodáva docent Takáč.

Najčastejšie sú pre tento typ terapie vhodní pacienti po cievnej mozgovej príhode. Vhodná je však aj pre pacientov s inými pohybovými problémami horných a dolných končatín či po ortopedických operáciách.