Jasno
Bratislava
Emília
24.11.2024
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate- vedeli by ste ju podať?
Zdielať na

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate- vedeli by ste ju podať?

Archívna reportáž

Epileptici,ktorí mávajú záchvaty, by si za volant sadať nemali

Epileptický záchvat prežije aspoň jedenkrát za život 6 až 8% populácie, napriek tomu epilepsiou, tzn. opakovanými záchvatmi, trpí približne 1 % populácie. Epilepsia je závažným chronickým ochorením mozgu, ktoré sa prejavuje opakovanými epileptickými záchvatmi,ktoré môžu byť rôzneho druhu a intenzity. Ide o pomerne časté ochorenie, a to ako v detstve, tak v dospelosti. Vedeli by ste dať prvú pomoc pri epileptickom záchvate?

Ako chorému pri záchvate pomôcť?

Až 90 % nekomplikovaných epileptických záchvatov netrvá dlhšie ako 2 minúty, zriedka kedy je doba záchvatu dlhšia ako 5 minút. Záchvaty odznejú samé aj bez cudzej pomoci. Hoci veľký epileptický záchvat vyzerá pre okolie chorého skutočne veľmi hrozivo, sám o sebe nie je životu nebezpečný a obvykle nie je potrebné volať lekára.

- V každom prípade zachovajte pokoj!

- Prebiehajúcemu záchvatu ani kŕčom nebráňte, nesnažte sa ho zastaviť. Ako už vieme, dĺžku ani priebeh záchvatu neovplyvníme. Radšej svoju pozornosť a aktivitu sústreďte tam, kde môžete niečo ovplyvniť a chorého tak ochrániť.

- Odstráňte z blízkosti chorého všetky nebezpečné predmety, o ktoré by sa mohol zraniť alebo ktoré by na seba mohol pri záchvate prevrhnúť a poraniť sa (nože, sklenené fľaše, žehlička, horúce nápoje a i.).

- Ak je to vo vašich silách, snažte sa chorého, obzvlášť deti, premiestniť do bezpečia (preč od cestnej premávky, vodných plôch, schodov, nábytku a ďalších miest, kde hrozí pri záchvate nebezpečenstvo).

- Podložte mu mäkkú podložku pod hlavu, aby si ju pri kŕčoch neporanil o podlahu.

- Uvoľnite tesný odev okolo krku – goliere, kravaty, šály, bundy.

- Keď skončia kŕče, môžete telo chorého položiť do stabilizovanej polohy. Nikdy polohu chorého nemeňte násilím. Pokiaľ sliní, zvracia alebo krváca z jazyka, natočte mu hlavu na stranu tak, aby všetko mohlo voľne odtekať z úst a nedošlo k vdýchnutiu.

- Sledujte dĺžku záchvatu. Od chorého neodchádzajte, kým sa nepreberie. To môžete zistiť jednoduchými otázkami (napr. meno, deň v týždni).

Čo naopak pri prvej pomoci nikdy nerobiť!

- Brániť kŕčom, narovnávať chorému násilím končatiny alebo ho zaľahnúť;

- Kriesiť chorého poliatím vodou, preplesknutím po tvári ani inými spôsobmi;

- Pacienta sa snažiť „rozdýchať“;

- Snažiť sa vybrať chorému jazyk, aby si ho neporanil;

- Vkladať predmety (napr. vreckovky) do úst alebo násilne ústa otvárať.

Kedy volať lekársku pomoc?

  • Ak ide o prvý záchvat v živote;
  • V prípade, že záchvat trvá dlhšie ako 5 až 10 minút;
  • Záchvaty sa opakujú;
  • Pokiaľ dôjde k poraneniu, vyžadujúce lekárske ošetrenie;
  • Ak sa stav chorého po záchvate do 15 až 30 minút neupraví do normálu (má poruchy vedomia, zhoršené dýchanie, hybnosť, zmenené správanie- agresia alebo zmätenosť);
  • Ak nemôžete s chorým zostať až do konca záchvatu;
  • Keď máte podozrenie skryté poranenia alebo ohrozenie života

Súvisiace články

Najčítanejšie