Prvá pomoc pri epileptickom záchvate- vedeli by ste ju podať?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Epileptici,ktorí mávajú záchvaty, by si za volant sadať nemali
Epileptický záchvat prežije aspoň jedenkrát za život 6 až 8% populácie, napriek tomu epilepsiou, tzn. opakovanými záchvatmi, trpí približne 1 % populácie. Epilepsia je závažným chronickým ochorením mozgu, ktoré sa prejavuje opakovanými epileptickými záchvatmi,ktoré môžu byť rôzneho druhu a intenzity. Ide o pomerne časté ochorenie, a to ako v detstve, tak v dospelosti. Vedeli by ste dať prvú pomoc pri epileptickom záchvate?
Ako chorému pri záchvate pomôcť?
Až 90 % nekomplikovaných epileptických záchvatov netrvá dlhšie ako 2 minúty, zriedka kedy je doba záchvatu dlhšia ako 5 minút. Záchvaty odznejú samé aj bez cudzej pomoci. Hoci veľký epileptický záchvat vyzerá pre okolie chorého skutočne veľmi hrozivo, sám o sebe nie je životu nebezpečný a obvykle nie je potrebné volať lekára.
- V každom prípade zachovajte pokoj!
- Prebiehajúcemu záchvatu ani kŕčom nebráňte, nesnažte sa ho zastaviť. Ako už vieme, dĺžku ani priebeh záchvatu neovplyvníme. Radšej svoju pozornosť a aktivitu sústreďte tam, kde môžete niečo ovplyvniť a chorého tak ochrániť.
- Odstráňte z blízkosti chorého všetky nebezpečné predmety, o ktoré by sa mohol zraniť alebo ktoré by na seba mohol pri záchvate prevrhnúť a poraniť sa (nože, sklenené fľaše, žehlička, horúce nápoje a i.).
- Ak je to vo vašich silách, snažte sa chorého, obzvlášť deti, premiestniť do bezpečia (preč od cestnej premávky, vodných plôch, schodov, nábytku a ďalších miest, kde hrozí pri záchvate nebezpečenstvo).
- Podložte mu mäkkú podložku pod hlavu, aby si ju pri kŕčoch neporanil o podlahu.
- Uvoľnite tesný odev okolo krku – goliere, kravaty, šály, bundy.
- Keď skončia kŕče, môžete telo chorého položiť do stabilizovanej polohy. Nikdy polohu chorého nemeňte násilím. Pokiaľ sliní, zvracia alebo krváca z jazyka, natočte mu hlavu na stranu tak, aby všetko mohlo voľne odtekať z úst a nedošlo k vdýchnutiu.
- Sledujte dĺžku záchvatu. Od chorého neodchádzajte, kým sa nepreberie. To môžete zistiť jednoduchými otázkami (napr. meno, deň v týždni).
Čo naopak pri prvej pomoci nikdy nerobiť!
- Brániť kŕčom, narovnávať chorému násilím končatiny alebo ho zaľahnúť;
- Kriesiť chorého poliatím vodou, preplesknutím po tvári ani inými spôsobmi;
- Pacienta sa snažiť „rozdýchať“;
- Snažiť sa vybrať chorému jazyk, aby si ho neporanil;
- Vkladať predmety (napr. vreckovky) do úst alebo násilne ústa otvárať.
Kedy volať lekársku pomoc?
- Ak ide o prvý záchvat v živote;
- V prípade, že záchvat trvá dlhšie ako 5 až 10 minút;
- Záchvaty sa opakujú;
- Pokiaľ dôjde k poraneniu, vyžadujúce lekárske ošetrenie;
- Ak sa stav chorého po záchvate do 15 až 30 minút neupraví do normálu (má poruchy vedomia, zhoršené dýchanie, hybnosť, zmenené správanie- agresia alebo zmätenosť);
- Ak nemôžete s chorým zostať až do konca záchvatu;
- Keď máte podozrenie skryté poranenia alebo ohrozenie života