Ako globálne otepľovanie a horúčavy menia náš mozog

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Vlny horúčav už dávno nie sú len nepríjemnosťou. Vedci čoraz častejšie upozorňujú, že extrémne teploty môžu zasahovať priamo do fungovania mozgu. Zvyšujú riziko mŕtvice, zhoršujú epilepsiu, demenciu aj migrény a dokonca môžu ovplyvniť náladu, rozhodovanie či agresivitu.

Archívne video Archívna reportáž

Mozog sa prehrieva oveľa ľahšie, než si myslíme

Ľudský mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány v tele. Pri neustálej činnosti produkuje veľké množstvo tepla, ktoré musí organizmus odvádzať pomocou krvi. Ak je však okolie príliš horúce, tento prirodzený chladiaci systém prestáva fungovať dostatočne efektívne. „Môžeme si to predstaviť ako hodiny, v ktorých jednotlivé súčiastky prestávajú správne spolupracovať,“ vysvetľuje neurológ Sanjay Sisodiya z University College London pre BBC.

Práve preto môžu extrémne horúčavy ovplyvniť koncentráciu, pamäť, rýchlosť reakcií aj schopnosť robiť správne rozhodnutia.

Najviac sú ohrození ľudia s neurologickými ochoreniami

Podľa vedcov horúčavy výrazne zhoršujú priebeh viacerých ochorení mozgu. Patria medzi ne:

epilepsia
roztrúsená skleróza
migrény
cievna mozgová príhoda
encefalitída
demencia

Pri niektorých ochoreniach je totiž narušená schopnosť organizmu regulovať telesnú teplotu. Problém môžu zhoršovať aj niektoré lieky.

Horúčavy môžu vyvolávať epileptické záchvaty

Typickým príkladom je Dravetov syndróm – zriedkavá forma epilepsie, pri ktorej môžu byť záchvaty vyvolané práve vysokými teplotami. Matka 13-ročného Jakea opisuje, že každé leto znamená pre rodinu boj. „Čoraz horúcejšie letá a vlny horúčav ešte viac zťažujú život s týmto už aj tak devastujúcim ochorením,“ hovorí.

Horúčavy zvyšujú aj počet mozgových príhod

Výskumy ukazujú, že počas vĺn horúčav rastie počet hospitalizácií aj úmrtí na cievnu mozgovú príhodu. Jedna veľká medzinárodná analýza zistila, že na každých tisíc úmrtí na ischemickú mŕtvicu pripadnú počas najteplejších dní ďalšie dve úmrtia spôsobené extrémnym teplom. „Možno sa to nezdá veľa, ale pri siedmich miliónoch úmrtí na mozgovú príhodu ročne to znamená desaťtisíce ďalších obetí,“ upozorňuje geriatrička Bethan Daviesová.

Horúčavy menia aj psychiku

Vedci upozorňujú, že extrémne teploty neovplyvňujú iba fyzické zdravie. Výskumy ukazujú, že počas horúčav sú ľudia:

podráždenejší
impulzívnejší
agresívnejší
častejšie trpia úzkosťami a depresiami
robia riskantnejšie rozhodnutia

Problém zhoršuje aj nekvalitný spánok počas tropických nocí.

Ohrozené sú aj tehotné ženy a deti

Vysoké teploty môžu mať následky už počas tehotenstva. Podľa odborníkov sú vlny horúčav spojené približne s 26-percentným nárastom predčasných pôrodov, ktoré môžu ovplyvniť vývoj mozgu dieťaťa.

Klimatické zmeny prinesú nové neurologické riziká

Vedci zároveň upozorňujú na ďalší problém. S rastúcimi teplotami sa rozširujú oblasti výskytu komárov prenášajúcich vírusy, ktoré môžu poškodzovať nervový systém. Ide napríklad o vírusy Zika, dengue či chikungunya.

Vedci stále hľadajú odpovede

Nie je zatiaľ jasné, čo je pre mozog najnebezpečnejšie – či maximálna denná teplota, tropické noci alebo dĺžka celej vlny horúčav. Isté však je, že extrémne teplo bude predstavovať čoraz väčší problém. Neurológ Sanjay Sisodiya upozorňuje, že to, čo dnes pozorujú u pacientov s neurologickými ochoreniami, môže v budúcnosti postihovať aj zdravých ľudí. „To, čo dnes vidíme u ľudí s neurologickými poruchami, sa s postupujúcou zmenou klímy môže stať relevantným aj pre ľudí bez neurologických ochorení,“ uzatvára.