Viete, čo je POOPERAČNÉ DELÍRIUM? Ak váš blízky ide na operáciu, spozornite!

Zmätenosť, dezorientácia v čase a priestore a dokonca halucinácie - aj tak môže vyzerať v rpvých dňoch po operácii stav vášho príbuzného. Pooperačné delírium nesúvisí s alkoholom, nie je to žiadna demencia ani depresia a postihuje najmä starších ľudí. Je veľmi dôležité tento stav odhaliť včas. Takže ak ide váš blízky na operáciu, toto by ste mali vopred vedieť.

Čo je pooperačné delírium?

Pooperačné delirium (POD) je náhla porucha fungovania mozgu, ktorá sa objaví v prvých dňoch po operácii. "Pacient má problemy s pozornosťou, je dezorientovaný, môže mať halucinácie a jeho stav sa mení – kolíše počas dna. Nie je to demencia, nie je to „staroba” a určite to nie je niečo, za čo by si pacient mohol. Je to medicínska komplikácia, ktorú dokážeme v mnohých prípadoch predvídať, predchádzať jej a liečiť ju.," opisuje tento jav anestéziológ MUDr. Igor Krupa MPh, z Krajskej zdravotní a.s. - Nemocnice Teplice v Českej republike. 

Predstavte si, že váš starý otec alebo babička idú na operáciu bedrového kĺbu. Operácia prebehne v poriadku, ale o deň-dva neskôr sa niečo zmení. Babička nepoznáva, kde je. Tvrdí, že vidí ľudí, ktorí tam nie sú. Nevie, aký je deň. V jeden moment je úplne zorientovaná, o hodinu je zmätená a podráždená. Toto je pooperačné delírium.

 Prečo by nás malo pooperačné delírium zaujímať?

Čísla sú prekvapivé: až každý tretí až piaty starší človek po väčšej operácii zažije nejakú formu delíria. Pri operáciách zlomenín bedra to môže byť až polovica pacientov. A nejde len o nepríjemné dni zmätenosti. Výskum ukazuje, že:

• Pobyt v nemocnici sa predlžuje v priemere o 2-3 dni 
• Riziko, že pacient pôjde do zariadenia následnej starostlivosti namiesto domov, je 5-6 krát vyššie 
• Dlhodobé riziko problémov s pamäťou a demencie stúpa o 40-60 %

 Dobrá správa o pooperačnom delíriu?

Až 40 % prípadov sa dá predísť jednoduchými opatreniami. 

Ako vyzerá pooperačné delírium  v praxi?

Delírium má 3 základné formy:

• Tichá forma (hypoaktívna) – najčastejšia, ale najčastejšie prehliadaná. Pacient je ospanlivý, stiahnutý do seba, málo komunikuje. Rodina si môže myslieť, že je len unavený z operácie.
• Búrlivá forma (hyperaktívna) – pacient je nepokojný, vyťahuje si hadičky, môže byť agresívny alebo vidieť veci, ktoré tam nie sú. Táto forma sa neprehliadne – ale tvorí len asi 10 % prípadov.
• Zmiešaná forma – u pacienta sa striedajú obdiva stavy.

"Kľúčový znak je, že stav "kolíše" počas dňa. Ráno môže byť pacient úplne orientovaný, večer už nie," zdôrazňuje MUDr.Krupa. 

Čo sa  pri pooperačnom delíriu deje v mozgu?
Operácia spúšťa zápalovú reakciu v celom tele. Zápalové látky (cytokíny) sa dostanú cez ochrannú bariéru do mozgu a aktivujú mozgové imunitné bunky. Výsledkom je nerovnováha mozgových chemických poslov – najmä nedostatok acetylcholínu (dôležitého pre pozornosť a pamäť) a relatívny prebytok dopamínu (čo môže spôsobiť nepokoj a halucinácie). Celkový stres z operácie, lieky, bolesť, dehydratácia a infekcie môžu tento stav ďalej zhoršovať.

Kto je najviac ohrozený pooperačným delíriom?

Niektorí ľudia majú vyššie riziko:

• Vek nad 65 rokov (riziko stúpa s každým desaťročím) 
• Už existujúce problémy s pamäťou* – aj mierne (toto je najsilnejší rizikový faktor)
• Viac chorôb naraz – cukrovka, srdcové problémy, choroby obličiek
• Určité lieky – hlavne lieky na spanie a upokojenie (benzodiazepíny), niektoré antihistaminiká, starší typ antidepresív -
• Zlý výživový stav, dehydratácia 
• Problémy so sluchom alebo zrakom
• Väčšie operácie – zlomeniny bedra, operácie srdca, brušné operácie

Čo pomáha predchádzať delíriu?

Tu prichádza tá dobrá správa. Jednoduché opatrenia fungujú prekvapivo dobre:

• Včasné vstávanie a pohyb – čím skôr pacient vstane z postele, tým lepšie
• Rozhovory a orientácia – pripomínať, aký je deň, kde sme, čo sa deje
• Ochrana spánku – znížiť hluk a svetlo v noci, zachovať prirodzený režim deň/noc
• Okuliare a načúvacie prístroje – nezabudnúť ich do nemocnice!
• Dostatočný príjem tekutín a výživy
• Prítomnosť rodiny – známe tváre a hlasy pomáhajú Tieto opatrenia dokázateľne znižujú výskyt delíria o približne 40  percent. 

Čo robiť, ak sa delírium objaví?

Ak spozorujete u svojho blízkeho po operácii náhlu zmenu správania alebo zmätenosť: 

• Okamžite informujte personál – nie je to „normálna” únava z operácie 
• Zostaňte pokojní – pacient za svoj stav nemôže 
• Pomáhajte s orientáciou – hovorte, kto ste, kde ste, aký je deň 
• Buďte trpezliví – stav kolíše, lepšie aj horšie obdobia sú normálne Lekári budú hľadať príčiny (infekcia, bolesť, dehydratácia, lieky) a liečiť ich. Lieky na samotné delírium majú prekvapivo malý účinok – najdôležitejšia je podporná starostlivosť a riešenie vyvolávajúcich príčin.

Aká je prognóza pooperačného delíria?

"Väčšina pacientov sa zotaví do jedného týždňa. Čím skôr sa stav rozpozná a lieči, tým lepšie vyhliadky. Niektorí pacienti, najmä tí, ktorí už mali miernejšie problémy s pamäťou, sa nemusia úplne vrátiť na pôvodnú úroveň. Dôležitý údaj je, že až 39–45 % pacientov má príznaky ešte pri prepustení z nemocnice a u 21–32 % pretrvávajú aj po jednom mesiaci. Preto je po prekonaní delíria vhodné sledovať kognitívne funkcie aj v nasledujúcich mesiacoch," hovorí anestéziológ Igor Krupa.

Pooperačné delírium nie je „nevyhnutná súčasť staroby”. Je to vážna, komplikácia, ktorej sa však dá predchádzať. Ak niekto z vašich blízkych ide na operáciu a patrí do rizikovej skupiny, odborník radí: 

• Porozprávajte sa s lekármi o prevencii 
• Nezabudnite do nemocnice okuliare a načúvacie prístroje 
• Buďte pripravení tráviť čas s pacientom po operácii 
• Vedzte, na aké príznaky si dávať pozor
• Informovaná rodina je najlepší spojenec v prevencii aj včasnom rozpoznaní tejto komplikácie.