7 najsmrteľnejších vírusov známych ľudstvu: Ktoré sa vyskytli na Slovensku?

Nákaza hantavírusom na zaoceánskej lodi, ktorá má doteraz 3 obete, otvorila opäť "Pandorinu skrinku" smrtiacich vírusov, ktorých sa ľudstvo právom obáva. Hemoragická horúčka spôsobená hanatavírusom ho radí medzi vírusy s vysokou úmrtnosťou. Ktoré sú ďalšie?

Vírus Ebola

Spôsobuje závažné, často smrteľné ochorenie (hemoragickú horúčku) s úmrtnosťou až do 90 %. Prejavuje sa vysokou horúčkou, bolesťami, zvracaním a silným krvácaním do orgánov. Prenáša sa priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovaných ľudí alebo zvierat, pričom podľa pokynov Úradu verejného zdravotníctva SR pre cestovateľov "vírus účinne ničí mydlo, dezinfekcia a slnečné žiarenie. "

Kedy sa objavil: Vírus bol prvýkrát objavený v roku 1976 v Zaire (dnes Konžská demokratická republika). Prirodzeným rezervoárom sú pravdepodobne kaloňovité netopiere, endemicky sa vyskytuje najmä v strednej Afrike.

Prenos: Ebola sa neprenáša vzduchom. K nákaze dochádza kontaktom s krvou, sekrétmi alebo orgánmi infikovaných (aj po smrti) a cez kontaminované povrchy. Inkubačná doba je 2 až 21 dní.

Príznaky: Zahŕňajú náhlu horúčku, únavu, bolesti svalov, bolesti hlavy, neskôr zvracanie, hnačky, vyrážky a zlyhávanie obličiek a pečene.

Liečba a prevencia: Neexistuje stopercentne účinný liek, liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov (hydratácia, podpora životných funkcií). Dostupné sú vakcíny a vyvíjajú sa nové terapeutiká.

Ochrana: Najdôležitejšia je hygiena, vyhýbanie sa kontaktu s chorými a ich telesnými tekutinami, a obozretnosť pri cestovaní do rizikových oblastí.

Vírus Marburg

Podobný Ebole, prvýkrát identifikovaný v 60. rokoch, spôsobuje fatálnu hemoragickú horúčku. Má až 90-percentnú úmrtnosť, sprevádza ho krvácanie a zlyhanie orgánov. Úmrtnosť je až 90 percent a je vysoko infekčný.

Kedy sa objavil: Prvýkrát identifikovaný v roku 1967 v nemeckom Marburgu po kontakte pracovníkov laboratória s opicami z Afriky. Ohniská sa vyskytujú najmä v Afrike.

Prenos: Jeho prenášačom sú netopiere a patrí do rovnakej skupiny vírusov ako ebola. Medzi ľuďmi sa potom šíri kontaktom s telesnými tekutinami nakazeného alebo so znečistenými povrchmi, ako sú napríklad posteľné obliečky.

Príznaky: Inkubačná doba je 2 až 21 dní. Príznaky zahŕňajú vysokú horúčku, silnú bolesť hlavy, svalovú slabosť, neskôr vodnaté hnačky, bolesti brucha, vracanie a krvácavé prejavy (z nosa, ďasien, pri vracaní/stolici).

Liečba a prevencia: Neexistuje žiadna špecifická antivírusová liečba, liečba je podporná (hydratácia, zmiernenie príznakov). Zatiaľ neexistuje schválená vakcína, aj keď sa vyvíjajú.

Ochrana: Nevyhnutná okamžitá izolácia pacienta a prísne hygienické opatrenia.

Vírus Hendra (HeV)

Tento vírus objavený sa prenáša z koní na ľudí a má úmrtnosť až 57 %. Vírus sa prirodzene vyskytuje u kaloňov (lietajúcich líšok) v Austrálii. Kalone prenášajú vírus na kone (zvyčajne prostredníctvom moču, trusu alebo plodovej vody).

Kedy sa objavil: Vírus bol prvýkrát izolovaný v roku 1994 v Hendre- predmestí austrálskeho mesta Brisbane a odvtedy bol spájaný s početnými prepuknutiami chorôb u domácich koní a siedmimi prípadmi u ľudí.

Prenos: Ľudia sa nakazia zvyčajne po úzkom kontakte s telesnými tekutinami infikovaného koňa. Infekcia u ľudí sa prejavuje po inkubačnej dobe (zvyčajne 1 – 3 týždne) a môže byť veľmi vážna

Príznaky:
Chrípkové príznaky: Horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, bolesti hlavy a únava.
Závažné komplikácie: Zápal pľúc (pridáva sa opuch pľúc), ktorý vedie k respiračnému zlyhaniu.
Neurologické problémy: Zmätok, vertigo, ataxia (poruchy koordinácie) alebo zápal mozgu (encefalitída)

Liečba a prevencia: Neexistuje žiadna špecifická antivírusová liečba schválená na vírus Hendra, liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov

Ochrana:
Očkovanie koní: V Austrálii existuje vakcína pre kone, ktorá pomáha predchádzať nákaze a znižuje riziko prenosu na ľudí.H
Hygiena: Pri kontakte s chorými koňmi je nutné používať ochranné pomôcky.

Vírus besnoty

Besnota je smrteľné vírusové ochorenie centrálnej nervovej sústavy cicavcov a ľudí, spôsobené RNA vírusom z rodu Lyssavirus. Po objavení príznakov je 100% smrteľná, no včasné očkovanie po expozícii je vysoko účinnou prevenciou. Vírus je citlivý na slnečné žiarenie a dezinfekčné prostriedky, ale v slinách mŕtveho zvieraťa môže prežiť niekoľko hodín.

Kedy sa objavil: O etiológii (príčine vzniku) besnoty panovali až do 19. storočia najrôznejšie predstavy. Za pôvodcu boli v stredoveku okrem iných označované aj smäd, hlad, rôzne atmosférické javy, kolísanie teploty, démoni a iné. Tiež jednou z teórií výskytu tejto choroby u psov bola prítomnosť belavej chrupavčitej štruktúry na spodine jazyka. Ľudia sa v tej dobe domnievali, že po vyrezaní tohto útvaru psa vyliečia. Infekčnú povahu ochorenia dokázal až Georg Gottfried Zinke v roku 1804. Experimentálne nakazil zdravého psa besnotou prenosom slín zo psa chorého. Základy modernej vedeckej koncepcie vo výskume tejto nákazy položil Louis Pasteur koncom 19. storočia. Dokázal pôvodcu ochorenia v mozgu uhynutého zvieraťa, rozpracoval intracerebrálny spôsob inokulácie a položil základy pre antirabickú imunizáciu.

Prenos: Hlavne uhryznutím alebo poškriabaním besným zvieraťom (líšky, psy, netopiere).Prenáša sa teda slinami infikovaných zvierat. V Európe sú hlavným rezervoárom líšky, vo svete túlavé psy. Na Slovensku sa vyskytujú prípady, preto je dôležité očkovanie domácich zvierat.

Príznaky: Postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu (mozog a miechu). Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny správania, podráždenosť, agresivita a paralýzy. Po vypuknutí príznakov besnoty u človeka je úmrtnosť 100 %

Liečba a prevencia: je možná jedine očkovaním a obnovovaním imunity preočkovaním. Zvieratá sa očkujú plošne orálnou formou vakcíny. U neočkovaného pri nakazení je nutné podať vakcínu do 48 hodín

Ochrana: Ochrana pred besnotou, ktorá je takmer vo všetkých prípadoch smrteľným vírusovým ochorením, spočíva v kombinácii preventívneho očkovania, bezpečného správania a včasného ošetrenia po poranení človeka zvieraťom. Na Slovensku je kľúčová najmä povinná vakcinácia zvierat, vďaka ktorej sa výskyt ochorenia výrazne znížil.

Hantavírusy

Spôsobujú vážne respiračné alebo obličkové ochorenia, pričom niektoré kmene majú vysokú úmrtnosť- až 38 percent. Hantavírus je rod vírusov z čeľade Hantaviridae, ktoré sa prirodzene vyskytujú u hlodavcov a môžu spôsobiť závažné ochorenie u ľudí. K prenosu na človeka dochádza predovšetkým vdýchnutím moču, výkalov alebo slín infikovaných hlodavcov. Infekcia hantavírusmi môže viesť k dvom hlavným typom ochorenia: hantavírusový pľúcny syndróm (HPS) a hemoragická horúčka s renálnym syndrómom (HFRS).

Kedy sa objavil? Hantavírusy sú známe už dlhšie, avšak ich moderná história a identifikácia prebiehali v niekoľkých fázach:

Prvý významný výskyt (50. roky 20. storočia): Klinicky sa ochorenie prejavilo počas kórejskej vojny (1951 – 1953), kde naň ochorelo vyše 3 000 vojakov OSN.

Objavenie a pomenovanie (1978): Pôvodca ochorenia, vírus Hantaan, bol izolovaný a identifikovaný v roku 1978, pričom je pomenovaný podľa rieky Hantaan v Kórei.

Epidémia v USA (1993): Veľkú pozornosť vyvolala epidémia nového typu hantavírusu (Muerto Canyon) v USA na jar 1993, ktorý spôsoboval ťažké pľúcne ochorenia.

Aktuálna situácia (2026): V apríli a máji 2026 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaznamenala ojedinelé prípady prenosu hantavírusu (kmeň Andes) z človeka na človeka na výletnej lodi.

Prenos: Hantavírus sa šíri najmä prostredníctvom infikovaných hlodavcov, najmä myší a potkanov. K prenosu na človeka môže dôjsť viacerými spôsobmi:
vdýchnutím aerosólov obsahujúcich čiastočky moču, výkalov alebo slín hlodavcov,

• priamy kontakt s infikovaným materiálom,
• uhryznutie infikovaným hlodavcom (zriedkavé),
• konzumáciou kontaminovaných potravín alebo vody.

Príznaky: Príznaky sa líšia podľa typu ochorenia, ktoré vírus spôsobuje:

1. Hantavírusový pľúcny syndróm (HPS) - vyskytuje sa najmä v Severnej a Južnej Amerike a je veľmi závažný.

Príznaky:
horúčka, únava a bolesť svalov (najmä chrbta a ramien).
nevoľnosť, vracanie a bolesť brucha
dýchavičnosť a kašeľ v neskoršom štádiu, ktoré môžu viesť k akútnemu zlyhaniu pľúc

2. Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom (HFRS) - výskyt je častejši v Európe a Ázii.

Príznaky:
náhla horúčka, zimnica a bolesť hlavy
nízky krvný tlak, šok a zlyhanie obličiek
krvácanie do kože a slizníc, ktoré môže viesť k závažným komplikáciám

Liečba a prevencia: Na hantavírus neexistuje špecifická antivírusová liečba. Liečba je preto zameraná na zmiernenie príznakov a podporu životných funkcií. V závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia a podpora dýchania alebo dialýza pri zlyhaní obličiek.

Ochrana: Ochrana proti hantavírusu spočíva najmä v zabránení kontaktu s infikovanými hlodavcami:

• Udržujte svoj domov a pracovisko bez hlodavcov.
• Pri čistení priestorov, kde sa môžu nachádzať výkaly hlodavcov, používajte rukavice a masku.
• Nevdychujte prach v priestoroch, kde sa vyskytujú hlodavce - povrchy radšej navlhčite dezinfekčným prostriedkom.
• Potraviny uchovávajte v tesne uzavretých nádobách.

HIV (vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti)

Hoci existuje liečba, neliečená infekcia vedúca k AIDS je vysoko smrteľná- až do 100 %.

HIV (vírus ľudskej imunodeficiencie) napáda bunky imunitného systému, pritom ničí a poškodzuje ich funkcie. Infekcia týmto vírusom vedie k postupnej likvidácii imunitného systému. AIDS (syndróm získanej imunodeficiencie) je pokročilým štádiom HIV infekcie, pri ktorom dochádza k rozvoju klinických príznakov ochorenia. Ochorenie AIDS sa spája s prítomnosťou viac ako 20 infekcií alebo taktiež aj niektorých typov nádorových ochorení.

Kedy sa objavil? Vírus HIV sa do ľudskej populácie preniesol zo šimpanzov v Afrike približne v 20. rokoch 20. storočia. Ako pôvodca ochorenia AIDS bol vedecky identifikovaný a izolovaný v rokoch 1983 – 1984 v USA. Klinicky sa ochorenie začalo prejavovať vo svete začiatkom 80. rokov, na Slovensku bol prvý prípad zaznamenaný v roku 1985.

Prenos:  HIV sa môže prenášať viacerými spôsobmi:

• prenos medzi matkou a dieťaťom počas tehotenstva, pôrodu alebo dojčenia,
• nechránený pohlavný styk vaginálny, análny alebo orálny sex s infikovanou osobou,
• transfúziou kontaminovanej krvi, krvných produktov alebo transplantácia kontaminovaného tkaniva,
• zdieľanie kontaminovaných injekčných ihiel, striekačiek alebo nástrojov na tetovanie,
• použitím kontaminovaných chirurgických nástrojov a iných ostrých nástrojov.

Príznaky: 

Prvé známky infekcie sú asi u 70 % ľudí podobné chrípke, zvyčajne sa objavia 2 až 4 týždne od vstupu vírusu HIV do organizmu a zvyknú trvať 1 až 2 týždne. Len 20 % postihnutých cíti také ťažkosti, že navštívi lekára.

Organizmus si vytvára protilátky, aby mohol proti HIV bojovať – tento proces sa nazýva sérokonverzia. Trvá zvyčajne 6 až 12 týždňov. V druhom štádiu ochorenia s výnimkou zdurených lymfatických uzlín nemá nakazený žiadne príznaky choroby. Naopak, vírus je veľmi aktívny, rozmnožuje sa a snaží sa preniknúť do väčšiny buniek v tele. Toto obdobie trvá zväčša 8 až 10 rokov. Ľudia, ktorí vedia, že sú nakazení HIV sú v starostlivosti lekára, ktorý sleduje počet CD4 lymfocytov, vírusovú záťaž a podáva zodpovedajúcu liečbu. Ak je liečba úspešná, infekcia nemusí postúpiť do ďalšieho štádia.

Inak sa vírus ďalej množí a ničí imunitné bunky v tele.Priemerná doba trvania príznakového štádia býva 5 až 7 rokov.

Medzi príznaky patrí:

• horúčka;
• zdurené uzliny;
• zimnica, triaška;
• nočné potenie;
• bolesti svalov;
• bolesti hrdla;
• únava;
• vredy v ústnej dutine

Liečba a prevencia: Liečba HIV (antiretrovírusová terapia – ART) zahŕňa každodenné užívanie kombinácie liekov, ktoré zabraňujú množeniu vírusu, znižujú jeho množstvo v tele (vírusová záťaž) a umožňujú imunitnému systému zotaviť sa. Hoci HIV nemožno úplne vyliečiť, moderná liečba umožňuje pacientom viesť dlhý a zdravý život. Lieky znižujú riziko prenosu na nulu pri nezistiteľnej vírusovej náloži.

Ochrana: Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme zabrániť prenosu HIV Medzi kľúčové spôsoby prevencie prenosu HIV infekcie patrí:

• praktizovať bezpečné sexuálne správanie - používanie kondómov,
• testovať sa a liečiť na prípadné pohlavne prenosné ochorenia, vrátane infekcie HIV, aby sa zabránilo ďalšiemu prenosu,
• vyhýbať sa injekčnému užívaniu liekov, alebo ak sa tak stane, vždy použiť sterilné injekčné ihly a striekačky,
• v prípade potreby transfúzie krvi alebo krvných produktov je potrebné, aby bola krv testovaná na HIV,
• pristupovať k dobrovoľnej obriezke mužského pohlavia, ak žijete v jednej zo 14 afrických krajín, v ktorých sa táto intervencia podporuje,
• začať čo najskôr antiretrovírusovú terapiu, je to potrebné pre vlastné zdravie, ako aj aby sa zabránilo prenosu HIV infekcie medzi sexuálnymi partnermi alebo partnermi užívajúcimi drogy, alebo medzi matkou a dieťaťom (ak ste tehotná alebo dojčíte),
• používať profylaxiu pred zapojením sa do vysoko rizikového správania, vyžadovať post-expozičnú profylaxiu ak existuje riziko, že ste boli vystavený HIV infekcii.

Vírusy spôsobujúce hemoragické horúčky

Patria sem napríklad Lassa horúčka, Krymsko-konžská hemoragická horúčka.Úmrtnosť sa pohybuje sa v rozmedzí 10 % až 40 %.

Horúčka Lassa je akútne vírusové hemoragické ochorenie, endemické v západnej Afrike, spôsobené vírusom Lassa (Arenaviridae). Prenáša sa na ľudí najmä kontaktom s močom či výkalmi potkanov Mastomys natalensis alebo kontaktom s infikovanou osobou. Prejavuje sa vysokou horúčkou, bolesťami, krvácaním a môže viesť k zlyhaniu orgánov. Krymsko-konžská hemoragická horúčka (KKHH) je závažné vírusové ochorenie prenášané kliešťami, ktoré patrí do rodu Nairovirus. 

Kedy sa objavil?

Horúčka Lassa bola oficiálne identifikovaná v roku 1969. Hoci klinické popisy podobných ochorení sa v lekárskej literatúre objavovali už od 20. alebo 50. rokov 20. storočia (napríklad pod názvom „savanský týfus“), vírus bol izolovaný až po vypuknutí ochorenia v Nigérii.

Podobne ako horúčka Lassa, aj Krymsko-konžská hemoragická horúčka  spôsobuje nebezpečné krvácavé stavy. Choroba bola prvýkrát popísaná v roku 1944 na Kryme u sovietskych vojakov. Neskôr, v roku 1969, sa zistilo, že ide o ten istý vírus, ktorý spôsoboval horúčkovité ochorenia v Kongu – spojením týchto dvoch lokalít vznikol dnešný názov.

Prenos:

Lassa: 1. Prenos zo zvieraťa na človeka (najčastejší)

K nakazeniu dochádza priamym alebo nepriamym kontaktom s výlučkami infikovaných hlodavcov (moč, trus, sliny):

Kontaminované potraviny: Konzumácia jedla, po ktorom liezli potkany alebo do ktorého sa dostal ich moč/výkaly.

Vdýchnutie (aerosól): Pri zametaní alebo čistení priestorov, kde sú zaschnuté výlučky, sa môžu do vzduchu rozvíriť drobné častice vírusu, ktoré človek vdýchne.

Drobnými ranami: Kontakt vírusu s poškodenou pokožkou alebo sliznicami.Konzumácia hlodavcov: V niektorých oblastiach sa tieto potkany lovia a pripravujú ako potrava, čo predstavuje vysoké riziko.

2: Prenos z človeka na človeka kontaktom s telesnými výučkami a pohlavným stykom

KKHH: Hlavným prenášačom sú kliešte rodu Hyalomma. Človek sa môže nakaziť uhryznutím infikovaným kliešťom, kontaktom s krvou alebo tkanivami nakazených zvierat (napr. pri porážke dobytka),prenosom z človeka na človeka (kontakt s telesnými tekutinami v nemocničnom prostredí).

Príznaky: Nástup je zvyčajne náhly a zahŕňa vysokú horúčku, bolesti svalov, kĺbov a chrbta, zvracanie a fotofóbiu (citlivosť na svetlo). Po niekoľkých dňoch sa môžu objaviť krvácavé prejavy (modriny, krvácanie z nosa, ďasien) a v ťažkých prípadoch zlyhanie orgánov.

Liečba a prevencia: Neexistuje žiadna schválená vakcína pre ľudí. Liečba je primárne podporná, hoci sa s určitým úspechom používa antivirotikum ribavirín

Ochrana: Boj proti hlodavcom, nedotýkať sa chorých osôb, hygiena v nemocniciach 

Môžu uniknúť z laboratória?

Už sa to stalo. Závažné porušenie bezpečnosti bolo odhalené v austrálskom laboratóriu v Queenslande, kde zmizlo 323 fľaštičiek. Tie obsahovali živé vírusy a to vrátane takých, ktoré môžu zabiť človeka. Incident sa odohral ešte v roku 2021, avšak zistený bol až v auguste 2023, čo spustilo rozsiahle vyšetrovanie. Takmer dva roky si nikto nevšimol, že chýbajú nebezpečné vzorky. O téme informoval portál Interesting Engeneering.
Z viac než 300 stratených vzoriek obsahovalo takmer 100 z nich nebezpečný vírus Hedra, ďalších 223 vzoriek obsahovalo Lyssavírus, ktorý je podobný besnote a má vysokú úmrtnosť a dve vzorky obsahovali Hantavírus. To znamená, že ak by sa vírusy dostali do nesprávnych rúk, dokázali by vyhubiť veľké percento populácie.